Pod atmosférou ľadových obrov sa možno ukrýva hlboký oceán. Vedec odhalil tajomstvo Uránu a Neptúna
Pod modrastou atmosférou planét Urán a Neptún sa možno ukrýva oceán plný vody hlboký až niekoľko tisíc kilometrov. S takýmto záverom prišiel v novom článku vedec z Kalifornskej univerzity v Berkeley, upozornil denník The New York Times.
Teória ponúka odpoveď na roky trvajúcu polemiku o neobvyklých magnetických poliach dvoch najvzdialenejších planét Slnečnej sústavy.
Oceán pod planétami
Urán a Neptún sú označované tiež ako ľadoví obri a myšlienka, že sa tam v istej podobe vyskytuje voda, nie je nová. Americký expert Burkhard Militzer teraz v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences predložil teóriu, že pod atmosférou planét bohatou na vodík a hélium je tekutá vrstva vody a vodíka, ktorá je v prípade Uránu hlboká asi 8 000 kilometrov.
„Myslíme si, že to je oceán,“ povedal Militzer. List NYT podotýka, že tento oceán by bol pod tlakom 60 000-krát väčším ako povrch Zeme, takže by sa správal skôr ako kombinácia plynu a kvapaliny ako ako ako voda na Zemi.
Simulácia podmienok na planétach
Militzer sa zároveň domnieva, že pod vodou sa na Uráne a Neptúne nachádza podobne hrubá vrstva vysoko stlačenej tekutiny zloženej z uhlíka, dusíka a vodíka. K záveru dospel na základe počítačového modelu, ktorý simuloval podmienky na daných planétach na piatich stovkách atómov. Výsledkom simulácie príslušného tlaku a teploty bol prirodzený vznik oddelených vrstiev.
„Jedného dňa som sa pozrel na model a voda bola oddelená od uhlíka a dusíka,“ povedal Militzer webu Berkeley News.
„Povedal by som, že teraz máme dobrú teóriu, prečo majú Urán a Neptún veľmi odlišné polia,“ uviedol.
Odkazoval tým na magnetické polia planét, ktoré sa líšia od ďalších planét Slnečnej sústavy. Odlišnosť odhalila sonda Voyager 2, ktorá Urán a Neptún pozorovala pred viac ako 30 rokmi. Ukázalo sa, že ľadoví obri nemajú dvojpólové magnetické pole vychádzajúce z centra planéty ako Zem, Jupiter či Saturn, ale ho majú výrazne posunuté mimo stred. Zistenia naznačovali, že hlboko vo vnútri dvoch planét nedochádza ku konvekčnému prúdeniu, ktoré vytvára dipolárne pole.
Zmiešané vnútro planét
Podľa Berkeley News už pred viac ako 20 rokmi dva vedecké tímy ponúkli odpoveď, že Urán a Neptún tvoria vrstvy, ktoré sa nepremiešavajú, čo bráni konvekcii. Iní vedci sa podľa NYT domnievali, že vnútro planét je viac zmiešané. Militzerovo vysvetlenie teraz naznačuje, že neusporiadanú podobu magnetických polí spôsobuje vrchná vrstva vody.
„Doteraz sme v podstate nič nevedeli,“ komentoval novú teóriu planetárny vedec Adam Masters pôsobiaci na výskumnej univerzite Imperial College London. „Takže táto hypotéza je veľmi pôsobivá,“ dodal.
Pozrite si reportáž z 12. septembra 2024 o prvom komerčnom výstupe do vesmíru: