Rok vlády Roberta Fica: Polarizujúce kroky, spory aj kritika zo všetkých strán. Najčastejšie sa v médiách objavila SNS
Štvrtá vláda Roberta Fica má za sebou prvý rok pri moci. Uplynulé mesiace poznačili kroky, ktoré spoločnosť rozdelili na dva tábory, vnútorné spory a obrovské množstvo politických tém. ta3 prináša súhrn prvých dvanástich mesiacov.
Nová hlava štátu z radov koalície
Dlho sa čakalo na viacero faktorov, ktoré mohli zamiešať karty v súboji o post hlavy štátu. Dôležitými otázkami bolo, či sa o podporu občanov bude uchádzať dovtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová a či o ňu zabojuje aj Peter Pellegrini, toho času predseda parlamentu.
Odpoveďou na prvú otázku bolo nie, na druhú áno. Kandidátom opozície sa de facto stal Ivan Korčok, hoci oficiálne kandidoval ako nezávislý kandidát, ktorému podpisy na kandidatúru dodali občania. Získal však podporu opozičných strán. Koalíciu zastupoval vo voľbách Peter Pellegrini, ktorému ale podporu nedodali všetky koaličné strany.
Výnimkou bola SNS, ktorá sa rozhodla najprv do volieb vyslať svojho predsedu a neskôr podporiť tretieho kandidáta - bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina. Už tu sa začal rysovať konflikt medzi dvoma koaličnými stranami.
Andrej Danko totiž na tlačovkách a v predvolebných debatách útočil na svojho protikandidáta a zároveň koaličného partnera Pellegriniho. Nepriamo otváral aj otázky o jeho sexuálnej orientácii.
Už od prvého momentu volieb však bolo viac než pravdepodobné, že hlavou štátu sa napokon stane jeden z dvojice Korčok - Pellegrini. Prvé kolo skončilo v Korčokov prospech, v druhom kole už Pellegrini získal aj formálnu podporu SNS. Udalosť po celý čas poznačovali otázky o financovaní kampane koaličného kandidáta. Organizácia Transparency International Slovensko mu udelila v tomto ohľade skóre len 30 %.
Volebné modely predpovedali, že druhé kolo volieb bude tesné. Napokon však išlo o dosť jasný súboj, Pellegrini zvíťazil s náskokom až 150-tisíc hlasov. Ešte pred jeho inauguráciou Slovensko postihla iná, šokujúca udalosť.
Atentát
Na výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej predsedu vlády SR Roberta Fica postrelil starší muž. Niekoľkokrát ho trafil do oblasti brucha. Strelca zneškodnili a Fica jeho ochranka previezla do nemocnice v Handlovej, odkiaľ ho vrtuľník presunul do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.
Premiér, našťastie, prežil. V Banskej Bystrici podstúpil operáciu a dva týždne dlhú liečbu, koncom mája ho potom previezli do bratislavskej Nemocnice sv. Michala. Neskôr sa už zotavoval doma.
Pokus o atentát sa stal medzičasom politickou témou číslo jeden. Niektorí koaliční poslanci obviňovali opozíciu a novinárov zo šírenia agresívnej rétoriky, ktorá napokon viedla k radikalizácii strelca.
Začali ho dokonca nazývať opozičným aktivistom, hoci doposiaľ nič nenasvedčuje, že by bol atentátnik prepojený na akúkoľvek politickú stranu. Vyšetrovanie však naďalej prebieha, správu má vypracovávať aj Slovenská informačná služba. Aj v tej sa udiali dôležité zmeny, najprv sa však vráťme k rezortu kultúry.
Šimkovičovej kultúra
Verejnoprávna televízia a rozhlas totiž neboli jedinou agendou tohto ministerstva za uplynulý rok. Práve naopak, kultúra a s ňou spojené meno ministerky Martiny Šimkovičovej sa v médiách objavovali veľmi často.
Ostro sledovaná bola napríklad situácia na vedúcich pozíciách vo viacerých štátnych inštitúciách spadajúcich pod rezort kultúry. Šimkovičová totiž odvolala riaditeľov Slovenského národného divadla a Slovenskej národnej galérie - Mateja Drličku a Alexandru Kusú.
Ako dôvod udala zlé manažovanie inštitúcií, hoci nie je úplne jasné, aké konkrétne výhrady ministerka mala. V prípade Kusej spomínala skutočnosť, že na rekonštrukcii SNG dostala zákazky aj firma jej otca.
V SND aj SNG nastal problematický stav, keďže v reakcii na odvolanie generálnych riaditeľov odišli aj niektorí iní kľúčoví zamestnanci, ako to bolo napríklad v prípade ekonomického riaditeľa SND Mateja Bošňáka. Okrem toho vznikol aj právny problém, keďže s riaditeľom prišlo SND aj o svojho štatutára.
Túto úlohu prevzala samotná ministerka, neexistuje však zrejme právny rámec, ktorý by jej takýto krok umožňoval. Problémy nastali aj v prípade „náhradníkov“. Poverený riaditeľ SNG Anton Bittner napríklad toho času sám priznal, že sa nevyzná v umení. SND zas dočasne vedie Zuzana Ťapáková.
Kritika zo strany kultúrnej obce však neskončila pri odvolávaní riaditeľov. Týkala sa aj zmien vo Fonde na podporu umenia, odmietania poskytnutia podpory pre mimovládne organizácie zamerané na LGBTI komunitu či ignorovania pokusov o komunikáciu a dialóg. V reakcii na kroky ministerstva platforma Otvorená kultúra! spustila iniciatívu Kultúrny štrajk.
Ministerka Šimkovičová však bola kritizovaná aj za radu iných vyjadrení a rozhodnutí. Mnohé slovenské hrady vyvesili čierne vlajky, čím chceli upozorniť na zlé financovanie, mnohých občanov znepokojil istý rozhovor ministerky, v ktorom hovorila o údajnom ohrozovaní bielej rasy a mnohých občanov prekvapila otázka generálneho tajomníka Šimkovičovej rezortu Lukáša Machalu, ktorý sa redaktora spýtal, ako vie, že je Zem guľatá. Ministerka opakovane čelila odvolávaniu, v obidvoch prípadoch úspešne.
Leto plné politiky
Hoci je leto obyčajne časom, kedy sa politici na chvíľu odmlčia, to tohtoročné bolo iné. Diskusie živila okrem kultúry aj téma volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali začiatkom júna.
Úspech v nich zaznamenali najmä strany PS a Smer. Progresívci, vedení bývalým úradníckym premiérom Ľudovítom Ódorom, získali v rámci Slovenska najväčšie percento hlasov. Nasledoval Smer, KDH a aj krajne pravicová Republika, ktorá sa len tesne nedostala do Národnej rady.
V júli zas v médiách vyčnievala téma bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý si do tej doby odpykával trest odňatia slobody za korupciu a vyzradenie utajovaných skutočností. Z výkonu trestu bol však prepustený na základe dovolania ministra spravodlivosti Suska. Podľa zákona má minister právomoc rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody do času, kým bude rozhodnuté o podanom dovolaní.
Za horúcim politickým letom napísal bodku prezident Pellegrini. Koncom augusta za nového šéfa SIS vymenoval Pavla Gašpara, syna poslanca Smeru a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara. Starší z Gašparovcov je dodnes obvinený v kauze Očistec. Aj v tej mimochodom nastal počas uplynulého roka posun. Prokurátorovi Michalovi Šúrekovi, ktorý prípad predtým dozoroval na ÚŠP a po novom aj na GP, pozastavil výkon funkcie generálny prokurátor Maroš Žilinka.