Rok vlády Roberta Fica: Polarizujúce kroky, spory aj kritika zo všetkých strán. Najčastejšie sa v médiách objavila SNS
Štvrtá vláda Roberta Fica má za sebou prvý rok pri moci. Uplynulé mesiace poznačili kroky, ktoré spoločnosť rozdelili na dva tábory, vnútorné spory a obrovské množstvo politických tém. ta3 prináša súhrn prvých dvanástich mesiacov.
Vonku sa ešte ani nerozvidnievalo, no výsledky predčasných parlamentných volieb 2023 už boli viac-menej jasné. S prekvapivým náskokom, vzhľadom na predvolebné prieskumy, ich vyhrala strana Smer-SD. Na volebných hárkoch ju zakrúžkovalo niečo vyše 680-tisíc občanov, teda okolo 22,94 % voličov.
Nasledovalo PS s 17,96 %, Hlas-SD s 14,7 %, koalícia OĽaNO a priatelia s 8,89 %, KDH s 6,82 %, SaS s 6,32 % a napokon SNS s 5,62 %.
Najbližších pár dní neutíchali polemiky o tom, kto vládnu koalíciu vlastne zloží. Poverená bola, ako diktuje demokratická tradícia, víťazná strana Roberta Fica. Bolo však otázne, či vyrokuje dohodu s Hlasom-SD, ktorej vtedajší predseda Peter Pellegrini pred voľbami viackrát spomenul, že do takejto koalície ísť nechce. Do úvahy pripadalo aj KDH. PS sa o rozhovory s potenciálnymi partnermi snažilo tiež, no neúspešne.
Netrvalo ani týždeň, pokým sa objavili prvé správy o koaličnej dohode Smeru, Hlasu a SNS. Len desať dní po sčítaní hlasov už lídri strán podpisovali memorandum o porozumení. Vlády sa trojica strán ujala 25. októbra 2023. Teda presne pred rokom.
Vláda pokoja, ako si jej pôsobenie predstavovali lídri strán, však príliš veľa pokoja nepriniesla. Bez ohľadu na politický názor sa dá konštatovať, že rok štvrtej vlády Roberta Fica spoločnosť naďalej rozdeľuje.
Uplynulých dvanásť mesiacov poznačili opozičné protesty, chaotická situácia v kultúre či spory koaličných partnerov. ta3 prináša chronologický prehľad podstatných udalostí, ktoré priniesol prvý rok vlády trojkoalicíe.
Hneď zostra
Funkcie ministra vnútra sa v spomínaný dátum ujal Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Na poste nezaháľal a už dva dni po svojom vymenovaní postavil mimo služby obvinených policajtov Národnej kriminálnej agentúry Jána Čurillu a jeho kolegov. Z funkcie bol odvolaný aj policajný prezident Štefan Hamran.
Úrad na ochranu oznamovateľov toto rozhodnutie označil za neplatné. Nasledovala séria súdnych konaní, v ktorých krajské súdy napokon dali za pravdu Šutajovi Eštokovi.
To už sa však v koalícii riešili iné záležitosti, ako súdy s čurillovcami. Koncom roka sa totiž v parlamente začala búrlivá debata o novele Trestného zákona, súčasťou ktorej bolo, okrem iného, skracovanie trestov za korupciu či rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
Predseda PS Michal Šimečka v tom čase hovoril, že vláda Roberta Fica si novelu chcela schváliť do Vianoc a nazýval ju promafiánskym balíčkom. Obštrukcie opozície v parlamente však takýto scenár znemožnili. Sprevádzali ich aj rozsiahle protesty, ktoré zvolávali opozičné strany PS, SaS a KDH. Na tom najväčšom sa v Bratislave zhromaždilo okolo 30-tisíc ľudí.
Medzi protesty a schvaľovanie novely sa ešte zmestila jedna udalosť. Tou bola zrážka predsedu SNS Andreja Danka so semaforom v bratislavskej časti Dúbravka.
Danko z miesta nehody odišiel, vraj kvôli zraneniam, ktoré si potreboval ošetriť. Šéf národniarov vykonal dychovú skúšku až na druhý deň, v diskusných reláciách potom hovoril, že si počas incidentu zlomil zub. Stomatológovi sa vraj ale podarilo prilepiť mu ho späť. Verejnosť počas nasledujúcich mesiacov čakala na závery vyšetrovania.
Protesty pokračovali až do februára. Ani nevôľa časti obyvateľstva však novelu nezastavila a 8. februára 2024 koaliční poslanci odhlasovali v parlamente jej schválenie. Očakávalo sa, že prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá bola v tom čase ešte v úrade, ju bude vetovať. Tá sa však rozhodla inak. Zákon podpísala a okamžite ho napadla na Ústavnom súde.
Časť novely pozastavená skutočne bola, rozhodnutie o rušení ÚŠP však nie. „Elitná“ prokuratúra tak prestala existovať, jej zamestnanci boli presunutí na rôzne obvody Generálnej prokuratúry SR.
Ústavný súd napokon vyhodnotil niektoré body novely ako problematické. Nešlo však o žiadne väčšie výhrady a nový Trestný zákon tak vstúpil do platnosti v podstate kompletný. Boris Susko čelil v parlamente odvolávaniu, ktoré iniciovala opozícia. Vo funkcii však zotrval.
Zbohom pre RTVS
Už v tom čase sa spoločnosť z Dankových úst dozvedela, že vládna moc má plány aj pre verejnoprávnu RTVS. Prvotným plánom bolo, aspoň podľa slov šéfa SNS, rozdelenie inštitúcie na dve časti - slovenský rozhlas a slovenskú televíziu.
V marci 2024 už však bolo zrejmé, že nepôjde o žiadne delenie. Ministerstvo kultúry totiž do medzirezortného pripomienkového konania poslalo návrh zákona, podľa ktorého sa mala RTVS pretransformovať na STaR.
Marec zároveň priniesol záver vyšetrovania Dankovej nehody. Podľa polície nešlo o trestný čin, len o priestupok. Predseda SNS musel nahradiť škody, prišiel aj o svoj vodičák. V prípade vraj pochybila aj hliadka, ktorá bola v tú noc privolaná na miesto nehody. Danko tiež prišiel pozametať mestskú časť Dúbravka, ako vopred sľuboval.
Zákon o verejnoprávnom vysielateľovi sa nakoniec pozmenil - zo STaR sa stala STVR, vypustené bolo aj vytvorenie kontroverznej Programovej rady či možnosť odvolať riaditeľa bez udania dôvodu. Nasledovali ďalšie protesty, do ktorých sa zapojili aj samotní zamestnanci RTVS.
Vôľu vládnej moci to však nezmenilo. V júni tohto roku hlasovaním v parlamente zanikla RTVS a vznikla STVR. Vystriedali sa riaditelia úsekov, mnohí zamestnanci odišli. Ešte predtým však Slovenskom hýbala iná udalosť - prezidentské voľby.