Rok vlády Roberta Fica: Polarizujúce kroky, spory aj kritika zo všetkých strán. Najčastejšie sa v médiách objavila SNS

Šimečka, vyššia DPH aj spory v koalícii

Najmä september bol na politické témy skutočne bohatý. Najdôležitejšou z nich bola zrejme konsolidačný balík, ktorý predstavil minister financií Ladislav Kamenický. Vláda v ňom predstavila viaceré opatrenia, ako napríklad zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % či zavedenie novej transakčnej dane, ktorá spoplatní všetky prevody z podnikateľských účtov právnických osôb.

Po viacerých úpravách zároveň znížila sadzby na vybrané potraviny, gastro a ubytovanie na 5 %. Konsolidačný balík bol síce kontroverzný, no nebol ani vyslovene odmietaný. Opozícia vláde vyčítala, že sa nepokúsila šetriť na sebe a počas uplynulého roka míňala peniaze zo štátnej kasy na opatrenia, ktoré boli podľa ich slov nepotrebné. Napríklad na 13. dôchodky, ktoré poslanci odhlasovali ešte v marci. Odborníci zase upozorňovali, že konsolidačné opatrenia sa dotknú všetkých. Treba však dodať, že znižovať štátny deficit potrebné bolo a toto je jedna z ciest. Začiatkom septembra tiež zanikla Národná kriminálna agentúra, ktorú nahradil Úrad boja proti organizovanej kriminalite.

Kým sa počas leta odvolávali riaditelia kultúrnych inštitúcií, v septembri už bolo na stole odvolávanie podpredsedu parlamentu a zároveň lídra opozičnej PS Michala Šimečku. Koalícia tvrdila, že Šimečkova rodina sa priživovala na štátnych peniazoch, napríklad prostredníctvom Nadácie Milana Šimečku. Nadácia je pomenovaná po starom otcovi opozičného predsedu, samotný Šimečka však na ňu priame väzby nemá.

Koaličné strany však boli o svojich argumentoch presvedčené a hlasovaním v parlamente 17. septembra odvolali Šimečku z funkcie podpredsedu.

Počas septembra a októbra sa tiež naďalej stupňovalo napätie v koalícii, ktoré sa začalo rysovať ešte počas prezidentských volieb. Aktérmi boli strany SNS a Hlas. Ich predstavitelia si často posielali odkazy cez sociálne siete a tlačové správy.

Písali sme

Časť vládnej krízy je zažehnaná, Huliak má, čo chcel. Koalícia s drobnými spormi rátala, vyhlásil v ta3 politológ

Námietky proti politickým krokom mal najmä predseda národniarov Danko. Ten tvrdil, že po voľbách sa mocenské pomery zmenili a keďže prezident pochádza z Hlasu, SNS by mala mať nárok na pozíciu predsedu parlamentu.

Tomu od nástupu Pellegriniho do funkcie šéfuje Peter Žiga z Hlasu. Vedením Národnej rady je však len poverený, poslanci ho nezvolili v oficiálnom hlasovaní. Podľa koaličnej zmluvy však post predsedu parlamentu prináleží Hlasu. Danko žiadal, aby tento post dostal on, prípadne niekto iný z SNS. Hlas to odmieta.

Predseda SNS však útočil na Hlas aj kritikou viacerých jeho ministrov. Výhrady mal voči ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej, ktorej vyčítal, že nedokáže vyriešiť krízu v zdravotníctve, a aj voči ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi, o ktorom tvrdil, že „miluje slniečkarov“. Napokon skritizoval tiež ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka za to, že za rok v úrade údajne nepodnikol žiadne zmysluplné kroky. Hlas na tieto útoky väčšinou odpovedal zdržanlivo.

Spomínaná kríza v zdravotníctve vyvrcholila počas diskusií o konsolidačnom balíku, súčasťou ktorého bolo aj spomalenie rastu platov zdravotníkov v budúcom roku z 9,7 % na 3 %. Proti tomuto kroku sa ohradili zdravotní odborári a sestry. Pohrozili aj výpoveďami.

Situácia vyústila do podania demisie ministerky zdravotníctva Dolinkovej. Tá v úrade nezotrvala ani celý rok. Pri oznámení svojej demisie kritizovala vládu za to, že zdravotnícky sektor nepatrí medzi jej priority.

Na poste šéfa rezortu zdravotníctva ju vystriedal Kamil Šaško z Hlasu, ktorý predtým pôsobil ako tajomník na ministerstve hospodárstva. Rokoval so zdravotníkmi a aj s ministrom financií. Nakoniec sa mu podarilo vybaviť vyšší rast platov, než ten, o ktorom hovoril konsolidačný balíček. Z pôvodných troch percent sa stalo niečo vyše šesť. Stále je to však pomalší rast, ako ten, ktorý garantovalo memorandum podpísané s vládou v roku 2022.

Koniec septembra priniesol ešte jednu polarizujúcu tému. Poslankyňa PS Lucia Plaváková v rokovacej sále vystúpila s notebookom, ktorý mal na sebe viacero nálepiek. Podpredseda parlamentu Danko, ktorý v tom čase schôdzu viedol, sa rozhodol ju vykázať zo sály. Nasledovala tlačová beseda SNS. Počas nej poslanec z klubu národniarov Rudolf Huliak vystúpil aj proti obsahu Plavákovej rozpravy, pričom ju hanlivo nazval sukou. Výrok mnohých poslancov šokoval, vrátane tých koaličných. Danko spočiatku nereagoval, neskôr uviedol, že by sa mal Huliak za svoje slová ospravedlniť.

Písali sme

Rozpad koalície sledujeme v priamom prenose. Dankove obvinenia sú ďalším dôkazom, tvrdí opozícia

Ukázalo sa, že vnútorné spory má aj strana SNS, na kandidátke ktorej sa do parlamentu dostali aj členovia iných strán. Huliak, ktorý je predsedom strany Národná koalícia od Danka požadoval, aby sa názov jeho strany uvádzal aj v názve SNS. Ten to odmietol a odkázal, že Huliak „si už vedľa neho nesadne“.

V októbri Huliak oznámil, že spoločne s dvoma ďalšími poslancami Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom odchádza z poslaneckého klubu SNS. V parlamente tak zotrvajú len ako nezaradení poslanci, sľúbili však, že budú naďalej podporovať vládu Roberta Fica.

Tým vznikol problém aj pre poslanecký klub SNS, keďže mu bez odídencov ostalo už len sedem poslancov. Minimum pre klub je však osem. Na pomoc prišiel poslanec Dušan Muňko, člen Smeru, ktorý vstúpil do poslaneckého klubu národniarov.

Národniari, presnejšie ich poslanec a zároveň splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Covidu-19 Peter Kotlár sa začiatkom októbra postaral o ďalšiu kontroverznú tému. Predstavil svoju správu o preverení pandémie, ktorá však bola, ako upozornili aj mnohí lekári a iní odborníci, plná dezinformácií a často opakovaných hoaxov o pandémii.

Kotlár napríklad odporučil vláde zakázať očkovanie mRNA vakcínami. Drvivá väčšina vedcov sa pritom zhoduje, že vakcinácia je najefektívnejšia a najbezpečnejšia forma prevencie pred chorobami.

Ministerka Šimkovičová sa stihla dostať do pozornosti médií počas prvého roka vlády ešte raz a to oznamom, že slovenská hymna dostane novú podobu.

Svetlé stránky

Štvrtá vláda Roberta Fica podnikla viacero kontroverzných krokov. Nedá sa však povedať, že si zaslúži len kritiku. Odborníci na školstvo napríklad pozitívne ohodnotili balík 89 zmien, ktoré predstavil minister školstva Tomáš Drucker. Nazval ich symbolicky „nežnou revolúciou v školstve“.

Písali sme

Ďalšie navýšenie pre základné školy. Minister Drucker chce kvalitné priestory na vzdelávanie pre ešte viac žiakov

Športovci napríklad pozitívne hodnotili aj vznik nového ministerstva športu a cestovného ruchu. Dúfajú, že novovzniknutému rezortu sa podarí zlepšiť úroveň slovenského športu, hoci sa o žiadne väčšie opatrenia zatiaľ nepostaral.

Vláda tiež začala výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove. Do projektu naliala prostredníctvom ministerstva obrany 550 miliónov eur. Vojenská nemocnica má slúžiť najmä civilnému obyvateľstvu, vyrásť má už o tri roky.