Dalo sa zabrániť ruskej invázii? Bývalý šéf NATO ľutuje, že Západ po roku 2014 nevyzbrojil Ukrajinu viac
Jens Stoltenberg sa v posledný deň svojho pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka NATO po desiatich rokoch nechcel obzerať späť. Ľutuje však jednu vec.
Západ ráznejšie nezasiahol v prospech Ukrajiny po tom, ako sa Rusko v roku 2014 začalo prvýkrát "zahryzávať do jej územia", povedal v rozhovore pre portál POLITICO.
"Ak by sme dodali len zlomok zbraní, ktoré sme dodali po roku 2022, možno by sme skutočne zabránili vojne," povedal.
Obľúbený medzi členmi
Stoltenberg nezdieľal žiadne sťažnosti, vyhol sa tak kritike ktoréhokoľvek člena Aliancie, aj keď bol presvedčený, že na pomoc Ukrajine sa dá urobiť oveľa viac.
Práve vďaka jeho prístupu si 65-ročného nórskeho politika obľúbila väčšina spojencov. Málokedy vystúpil z radu, čo je pre vojenskú alianciu, ktorá funguje na základe konsenzu, a nie na základe otvorených bojov medzi oponentmi, kľúčové.
Stoltenberg predtým, ako odstúpil, vyzval európskych spojencov, aby nevytvárali "sebanapĺňajúce sa proroctvá".
List od Putina
Pred vypuknutím vojny na Ukrajine Vladimir Putin v roku 2021 poslal Stoltenbergovi list, v ktorom žiadal, aby neprijímali nových členov NATO a aby na východnom krídle neboli umiestnené žiadne jednotky NATO.
"Nebolo možné, aby sme povedali, že sme zavreli dvere NATO - nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Fínsko a Švédsko. Putin chcel, aby sme zastavili akékoľvek ďalšie rozširovanie," povedal Stoltenberg.
Napriek tomu boli ochotní v januári 2022 zorganizovať stretnutie Rady NATO. Stoltenberg chcel spraviť všetko preto, aby sa politickým, diplomatickým procesom pokúsili zabrániť vojne.
Keď v roku 2014 nastúpil do funkcie, jednou z jeho hlavných úloh bolo pokúsiť sa posilniť politický dialóg s Ruskom. "Ale samozrejme, to, čo sme videli v priebehu rokov, a najmä na jeseň 2021 a začiatkom roka 2022, bolo, že priestor na politický dialóg bol mimoriadne malý," skonštatoval.
