Prezident v ta3: Spor SNS a Hlasu sa týka aj premiéra. Predpokladal demisiu inej ministerky, kritizoval Kotlára
Prvú časť relácie V politike, ktorej hosťom bol prezident Peter Pellegrini, sme sledovali online. Otázky Braňa Krála a odpovede hlavy štátu si môžete prečítať nižšie.
V každom prípade opozícia ministerke Dolinkovej vyčítala niektoré jej kroky - kategorizáciu nemocníc, prehlbujúce sa dlhy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Rázsochy v Bratislave, problémy v trenčianskej nemocnici. Ako sa pozeráte na manažérske riadenie. Naozaj si rezort zdravotníctva vyžaduje manažéra, možno dokonca aj krízového manažéra?
Myslím si, že toho pozitívneho, čo pani ministerka za jedenásť mesiacov urobila, je ďaleko, ďaleko viac ako niekoľko týchto vecí. Veď dokonca aj nemocnica na Rázsochách je vládou odklepnutá už definitívne. V Ružinove vyrastie veľká koncová nemocnica.
Vy sa s tým naozaj stotožňujete, že nemocnica bude inde? Lebo kedysi to bola aj vaša téma.
Pre mňa je dôležité, aby tam nejaké koncové zariadenie stálo, či bude pre deti alebo dospelých, to už nehrá rolu. Vyčistili sme priestor a dnes sa o tom môžeme rozprávať. Na pozadí sa dejú zaujímavé veci a možno o niekoľko týždňov bude rezort zdravotníctva schopný predstaviť aj projekt samotnej Národnej detskej fakultnej nemocnice. Myslím si, že deti na Slovensku si zaslúžia mať špičkovú novú nemocnicu.
A pokiaľ Ružinov s prístavbou bude spĺňať parametre koncovej národnej nemocnice, akú potrebujeme, tak rozdiel, či je to na Rázsochách alebo nie, nie je dôležitý. Mňa by mrzelo, ak by Rázsochy zostali prázdne. Takže ešte raz, tie pozitíva, ktoré sa za jedenásť mesiacov podarilo spraviť, ďaleko prevyšujú to, čo bolo pani ministerke vytýkané.
Ja skôr chápem jej odchod aj ako taký prejav slabosti. Že by aj chcela, ale je jej bránené, a preto radšej odíde, aby jej nikto nemohol vykrikovať, že to nedokázala. Lebo ak vám raz niekto stojí na päte a nemôžete spraviť krok vpred, tak asi ťažko sa môžete rozbehnúť.
Pozrite si reportáž o tom, prečo ministerka Dolinková končí.
Poďme teraz k politickým témam. Otvoril ich tento týždeň aj Rudolf Huliak, ktorý s Andrejom Dankom chodieval na koaličné rady. Spolu so svojimi dvoma poslaneckými kolegami sa v rámci národnej koalície teraz nejakým spôsobom vymedzujú. Ako sa vy pozeráte na pôdorys vládnej koalície? Vznikne podľa vás nejaká oprávnená požiadavka, že by koalícia bola rozšírená o štvrtého partnera?
Môže sa to stať a myslím si, že to je vyústením konania pána premiéra, pretože posledné pnutie v rámci koalície som vnímal tak, že ho pán premiér od seba odtláča. Oznamoval to skôr ako konflikt medzi SNS a Hlasom. A tak sa k tomu aj staval.
Dnes si myslím, že si musí uvedomiť, že problém je už uňho. Pretože ak došlo k takémuto, akoby jemnému rozkolu v rámci SNS, a o slovo sa hlási kvázi štvrtá politická strana, ktorá išla na kandidátke SNS do volieb, tak je to už dnes naozaj problém predsedu vlády.
Musí dokázať udržať väčšinu v Národnej rade a zabezpečiť, aby prechádzali zákony, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády, a aby vláda bola neustále v takom počte, aby jej nebolo možné vysloviť nedôveru. To už nie je úloha prezidenta, mne to neprináleží komentovať, ale myslím si, že tentokrát už si to musí riešiť samotný premiér. Už nebude stačiť, aby hovoril len z úradu vlády, že toto je problém SNS, nech si to tam vyriešia, lebo to je problém Hlasu.
Každá strana už nejakým spôsobom hrá o to svoje a je cítiť pnutie vo vládnej koalícii. Faktom ale je, že pri konsolidačnom balíku všetkých 79 poslancov zahlasovalo za. Považujete túto stabilitu nejakým spôsobom za udržateľnú, že tento pôdorys vládnej koalície dovládne?
Myslím si, že pokiaľ traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka budú garantovať, že sú súčasťou vládnej koalície už za akýchkoľvek podmienok, ktoré si vo vnútri dohodnú, tak si myslím, že vládna koalícia môže so 79-tkou vládnuť až do konca volebného obdobia.
Skôr sa ale budem veľmi pozorne zaoberať obsahom toho vládnutia. Možno poviem taký jeden príklad. Veľmi by som sa čudoval a divil, ak by sa vláda s veľkou vážnosťou mala zaoberať na rokovaní správou, ktorú pred pár dňami zverejnil pán Kotlár. Ak by sa vláda zaoberala tým, či ide o biologickú zbraň a nanočipy, ktoré do ľudí cez tieto vakcíny pichali, a nezaoberala sa napríklad tým, že máme stovky mostov v dezolátnom stave, situáciou v zdravotníctve, že nebude riešiť nedostatok učiteľov, ktorých nám už dnes chýba 1 800, že nebude riešiť ďalšiu rozpadajúca sa infraštruktúru, ani kilometer opravených železníc, tak toto bude kľúčový problém. Ani nie tak stabilita, ale možno ťažké mentálne nastavenia koaličných partnerov.
Ako vedia potom fungovať?
Každý máme nejaké mentálne nastavenie, s nejakým sme sa narodili, nejaké sme nadobudli vzdelaním, niektorí aj nenadobudli žiadnym vzdelaním. Ale bez ohľadu na mentálne nastavenie, vláda predsa sľubovala a ja som bol jej súčasťou, že ideme robiť všetko pre to, aby sa na Slovensku ľuďom lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žilo.
Ale ak budeme riešiť také správy ako od pána Kotlára, že Slovensko sa bude ako jediné vzďaľovať od WHO, čo si nedovolil ani Kim Čong-un zo Severnej Kórey, len preto, že si to želá pán Kotlár a spol., tak neviem, či toto je správna cesta Slovensko. My predsa máme krajinu dobudovať. Máme opravovať, máme riešiť. Pred nami sú obrovské výzvy. Nestačí, že postavíme jednu elektráreň a nestačí, že sa sem z vlastného rozhodnutia rozhodne prísť ešte ďalšia nejaká firma, ktorá tu postaví tisíc nových pracovných miest.
Krajine treba dať impulz a ja, žiaľ, dnes vidím viac kultúrnych tém. Ide sa riešiť, čo sa v školách môže, nemôže vyučovať, kto čo kde môže povedať, nemôže povedať. Zabúdame riešiť veci, ktoré naozaj majú zásadný dosah na život ľudí. Pretože ak raz niekde odíde infraštruktúra, skončí železničné spojenie alebo padne most, to sú zásadné dopady. To trápi ľudí v regióne. Ľudí často vôbec netrápi, o čom sa diskutuje v parlamente.
Preto sa budem snažiť aj v mojom vystúpení v parlamente, ktoré mám v pláne ešte do konca roka, trošku naznačiť, akým smerom by sa mala uberať politická debata. Poďme k podstate veci, poďme k našej krajine, poďme o nej hovoriť, čo s ňou ideme robiť.
Nedajme sa zaťahovať do týchto mentálnych, kultúrnych a iných vojen, ktoré síce niekomu vyhovujú, lebo krásne rozdeľujú spoločnosť a sú politici, ktorí milujú, aby bola spoločnosť v konflikte. Ale ja taký politik nie som, a preto sa budem snažiť smerovať debatu k reálnym problémom, lebo tam je potom možnosť, že sa dokážu aj politické sily naprieč politickým spektrom možno na niečom zhodnúť.