Hamas pred rokom na festivale v púšti zmasakroval stovky ľudí. Odvtedy sa udialo 10 kľúčových momentov
Najtragickejšou epizódou teroristického útoku radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael vlani 7. októbra, pri ktorom celkom zomrelo asi 1200 ľudí, bol masaker na hudobnom festivale Supernova. Čo sa odvtedy stalo?
Ďalšie miesta bojov
Strety sa neskôr rozhoreli aj na okupovanom palestínskom Západnom brehu Jordánu, neskôr sa do konfliktu zapojili aj jemenskí šiitski povstalci Húsíovia.
Podľa ministerstva zdravotníctva palestínskej samosprávy v Ramalláhu bolo od 7. októbra na Západnom brehu izraelskou armádou alebo osadníkmi zabitých najmenej 650 Palestínčanov.
Do konfliktu medzi Izraelom a Hamasom sa 19. októbra útokom na Izrael zapojili aj jemenskí šiitski povstalci Husíovia, ktorí ovládali severozápad Jemenu a boli podporovaní Iránom.
Od polovice novembra 2023 potom útočili na komerčné plavidlá v oblasti a tvrdili, že útoky sú reakciou na podporu, ktorú niektoré krajiny poskytujú izraelskej vláde. Kvôli ochrane obchodných trás začali Spojené štáty v polovici decembra v Červenom mori medzinárodnú operáciu nazvanú Operation Prosperity Guardian, ku ktorej sa pripojilo cez 20 krajín.
Rukojemníci
Ozbrojenci Hamasu a jeho spojenci odvliekli pri teroristickom októbrovom útoku v izraelskom pohraničí 251 ľudí do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Cez stovku rukojemníkov Hamas prepustil v rámci týždenného prímeria koncom minulého novembra, osem oslobodila izraelská armáda a necelé štyri desiatky ďalších priviezla do Izraela mŕtvych.
Prepustených bolo doteraz 117 osôb (prevažne žien, detí a zahraničných pracovníkov), podľa agentúry AFP je v Gaze stále držaných 97 rukojemníkov, z toho je ale podľa izraelskej armády 33 mŕtvych.
V Izraeli sa prakticky celý rok konajú mnohotisícové demonštrácie za uzavretie dohody o prepustení rukojemníkov. Premiér Benjamin Netanjahu, ktorého vláda sa opiera o nacionalistické a ultraortodoxné strany, podmieňoval akúkoľvek dohodu tým, že si Izrael udrží kontrolu nad takzvaným Filadelfským koridorom pozdĺž hranice medzi Pásmom Gazy a Egyptom, kadiaľ podľa neho Hamas doteraz pašuje z Egypta zbrane. Hamas aj Egypt to popierajú.
Jediné prímerie
Jediné prímerie medzi Izraelom a Hamasom začalo 24. novembra a trvalo týždeň. Dohoda umožnila prepustenie vyše 100 izraelských rukojemníkoch alebo rukojemníkov s dvojitou štátnou príslušnosťou výmenou za prepustenie 240 palestínskych väzňov zadržiavaných Izraelom (z toho bolo 107 mladistvých).
V rámci asi stovky prepustených rukojemníkov bolo aj 25 cudzincov alebo osôb s dvojitým občianstvom, prevažne thajských poľnohospodárskych robotníkov. Prímerie umožnilo vstup väčšieho počtu humanitárnych konvojov z Egypta.
Podpora útoku Hamasu medzi Palestínčanmi
Prieskum Palestínskeho strediska pre politický prieskum a výskum (PCPSR) z minulého decembra ukázal, že 72 percent respondentov z Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu sa domnievalo, že Hamas urobil "správne", keď 7. októbra zahájil útok, pričom ho schvaľovalo 82 percent respondentov na Západnom brehu a 57 percent v Pásme Gazy. Iba desať percent si myslelo, že sa Hamas dopustil vojnových zločinov.
Prieskum PCPSR zo začiatku tohto septembra ukázal, že podľa 57 percent obyvateľov Pásma Gazy bolo rozhodnutie začať útok proti Izraelu nesprávne, zatiaľ čo 39 percent ich považovalo za správne.
Bolo to prvýkrát od 7. októbra 2023, keď väčšina respondentov z Pásma označila rozhodnutie Hamasu, ktorý v Pásme Gazy vládne, zaútočiť na Izrael za chybu. Na Západnom brehu Jordánu sa ale v septembri väčšina (64 percent) respondentov stále domnievala, že útok bol správny.
Reakcia medzinárodných súdov
Medzinárodný súdny dvor (ICJ) predbežným opatrením tento rok 26. januára nariadil Izraelu, aby prijal všetky kroky, ktoré zabránia genocíde a zlepšia humanitárnu situáciu v Pásme Gazy. Predbežné opatrenie však nevyhovelo požiadavke, aby súd nariadil zastaviť vojnové operácie v Gaze.
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan potom 20. mája oznámil, že požiadal súd o vydanie zatykačov na lídrov palestínskeho radikálneho hnutia Hamas aj vrcholného predstaviteľa Izraela, vrátane premiéra Netanjahua, v súvislosti s ich činnosťou počas vojny v Pásme Gazy.
Napätie medzi Izraelom a Iránom
Irán zahájil tento rok 13. apríla bezprecedentný útok bezpilotnými lietadlami a raketami na izraelské územie v odvete za útok na svoj konzulát v sýrskom Damasku z 1. apríla (zomrelo 16 osôb vrátane niekoľkých významných predstaviteľov iránskych revolučných gárd), ktorý bol pripísaný Izraelu.
Útok nepriniesol veľké škody, pretože Izrael väčšinu dronov a rakiet zničil pred dopadom (časť dronov zničili aj ozbrojené sily USA, Británie a Jordánska, cez ktoré územie drony leteli).
Pri leteckom útoku v Teheráne zahynul koncom júla šéf hnutia Hamas Ismáíl Haníja, k úderu sa nikto neprihlásil, ale Hamas ho pripísal Izraelu.
Irán zaútočil 1. októbra na Izrael takmer dvoma stovkami rakiet, väčšinu z nich zostrelila izraelská protivzdušná obrana a niektoré tiež pomohli odraziť Spojené štáty a zrejme tiež Francúzsko a Británia.
Pozrite si reportáž z 2. augusta 2024 o pohrebe šéfa Hamasu.
Zabití vodcovia Hamasu a Hizballáhu
Izrael pri vzdušnom údere na predmestí Bejrútu tento rok 2. januára zabil zástupcu šéfa politického krídla hnutia Hamas Sáliha Arúrího a 10. marca v utečeneckom tábore Nusajrát v centrálnej časti Pásma Gazy zástupca šéfa vojenského krídla hnutia Hamas Marvána Ísu.
Pri leteckom útoku v Teheráne potom 31. júla zomrel šéf teroristického hnutia Hamas Ismáíl Haníja (Irán pripísal zodpovednosť za útok Izraelu) a 1. augusta Izrael oznámil, že šéf vojenského krídla palestínskej teroristickej skupiny Hamas Muhammad Díf bol zabitý v júli pri útoku na Chán Júnis na juhu Pásma Gazy.
Pri izraelskom vzdušnom útoku na hlavnom ústredí Hizballáhu pod obytnými budovami na juhobejrútskom predmestí Dahíja zahynul 27. septembra dlhoročný šéf hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh, šéf Hizballáhu pre operácie na južnom fronte Alí Karakí a ďalší velitelia. O deň neskôr bol zabitý aj ďalší významný vodca Hizballáhu Nabíl Kaúk. Podľa agentúry AP zahynulo najmenej šesť členov najvyššieho velenia Hizballáhu.
