Hamas pred rokom na festivale v púšti zmasakroval stovky ľudí. Odvtedy sa udialo 10 kľúčových momentov
Najtragickejšou epizódou teroristického útoku radikálneho palestínskeho hnutia Hamas na Izrael vlani 7. októbra, pri ktorom celkom zomrelo asi 1200 ľudí, bol masaker na hudobnom festivale Supernova. Čo sa odvtedy stalo?
Krvavý 7. október
Hamas, ktorý vládne v Pásme Gazy od roku 2007 a neuznáva existenciu Izraela, zaútočil na Izrael v sobotu 7. októbra asi o pol siedmej ráno, uprostred sabatu, židovského dňa odpočinku. Hamas zaútočil pomocou rakiet, zároveň podnikol aj pozemný útok a pokúsil sa o výsadok z mora.
Palestínski radikáli zabíjali izraelských civilistov aj vojakov, ďalších uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov. Ozbrojenci Hamasu povraždili vyše 1200 ľudí (išlo o najväčšiu hromadnú vraždu Židov od holokaustu), unesených bolo 251 osôb, okrem Izraelčanov aj cudzinci.
Vodca ozbrojeného krídla Hamasu Kásam Muhammad Díf v deň útoku nazval operáciu Povodeň al-Aksá, čo bol odkaz na názov mešity na Chrámovej hore v Jeruzaleme. Díf povedal, že útok bol reakciou na "znesvätenie mešity al-Aksá" a na to, že Izrael v roku 2023 zabil a zranil stovky Palestínčanov. Vyzval Palestínčanov a izraelských Arabov, aby "vyhnali okupantov a ukončili okupáciu", čím odkazoval na izraelskú okupáciu Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema.
Útok šokoval svet a zaskočil aj izraelské bezpečnostné zložky, vrátane tajnej služby. Svoj podiel viny na zlyhaní vlády a bezpečnostných zložiek nepriznal premiér Benjamin Netanjahu, zatiaľ čo niektorí ministri či šéfovia tajnej služby a rozviedky časť viny na zlyhaní štátu priznali.
Pozrite si reportáž z 9. októbra o útoku teroristov na festivale.
Izraelská odveta
Izrael v ten istý deň odpovedal (operáciou nazvanou Železné meče) bombardovaním Pásma Gazy a izraelská vláda o deň neskôr vyhlásila vojnový stav. Izraelský premiér Netanjahu sľúbil, že Hamas, ktorý jeho krajina, Spojené štáty či Európska únia považujú za teroristickú organizáciu, zničí. Ofenzívu Hamasu označil za "divošstvo nevídané od holokaustu".
"Každý člen Hamasu je mŕtvy muž," vyhlásil a prirovnal útok Hamasu k brutálnemu zabíjaniu, ku ktorému sa na Blízkom východe uchyľovala teroristická organizácia Islamský štát. Do izraelskej armády bolo 9. októbra povolaných 300 000 stredopoliarov (išlo o najväčší odvod v histórii krajiny) a bola oznámená totálna blokáda Pásma Gazy.
V nadväznosti na bombardovanie Pásma Gazy vyzval Izrael 13. októbra obyvateľov mesta Gaza na severe Pásma na evakuáciu na juh.
V piatok 28. októbra zahájil Izrael rozsiahlu pozemnú operáciu na severe Pásma Gazy. Izraelské jednotky okrem iného 15. novembra zahájili zásah v areáli nemocnice Šífa, najväčšieho zariadenia svojho druhu v Pásme Gazy, ktorú podľa Izraela využíval Hamas ako svoju základňu.
Koncom novembra izraelská armáda okrem iného oznámila, že v podzemí nemocnice našla tunel dlhý 55 metrov, o ktorom si myslela, že ho využívalo toto radikálne hnutie. Izraelská armáda potom pripravila plán na zaplavenie tunelov pod Pásmom Gazy morskou vodou.
Izraelské sily rozšírili 3. decembra pozemnú operáciu aj na juh Pásma Gazy, najmä do oblasti mesta Chán Junis.
Podľa správ OSN muselo kvôli bojom opustiť svoje domovy 1,93 milióna obyvateľov Pásma Gazy, čo predstavuje 80 percent obyvateľstva tohto územia. V Izraeli sa premiestnilo na 500 000 osôb. Humanitárne organizácie mnohokrát hlásili, že kvôli bojom len ťažko distribuujú pomoc.
Zrážky Izraela s Hizballáhom
Libanonské šiitske hnutie Hizballáh, ktoré je financované Iránom a podporuje Hamas, sa zapojilo hneď 8. októbra, keď začali útoky na obce na severe Izraela, ktoré boli väčšinou evakuované. Izraelské sily odpovedali údermi na miesta odpalov na libanonskom území.
Situácia ale prudko eskalovala v posledných dvoch týždňoch - po sérii explózií pagerov a vysielačiek využívaných Hizballáhom a následnom zahájení izraelských vzdušných úderov 23. septembra bolo zabitých niekoľko vodcov Hizballáhu vrátane šéfa Hasana Nasralláha.
Ide o najhoršie strety od vojny Izraela s Hizballáhom v roku 2006. V Libanone zahynulo podľa agentúry AFP viac ako 1000 ľudí, v severnom Izraeli a na sýrskych Golanských výšinách okupovaných a anektovaných Izraelom bolo podľa izraelských úradov zabitých 25 vojakov.
Izrael začal 1. októbra obmedzenú pozemnú operáciu na juhu Libanonu, ktorej cieľom malo byť zničenie vojenskej infraštruktúry Hizballáhu na juhu Libanonu, odkiaľ dochádzalo k systematickému ostreľovaniu severného Izraela.
Zo severného Izraela bolo evakuovaných viac ako 60 000 ľudí, podľa vyjadrenia libanonského premiéra z 30. septembra boje mohli vyhnať z domovov v Libanone až milión ľudí.
Pozrite si reportáž o smrti šéfa Hizballáhu.