Izraelská invázia do Libanonu môže paradoxne posilniť Hizballáh. Expert priblížil možné scenáre vývoja konfliktu
Konflikt medzi Izraelom a Libanonom naďalej eskaluje. Expert na Blízky východ Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne zhodnotil možný ďalší vývoj.
Konflikt medzi Izraelom a Libanonom sa naďalej vyostruje. Libanonské médiá informovali, že izraelská armáda v stredu (25. 9.) pokračovala v nových útokoch na niekoľko oblastí v južnom Libanone.
Ofenzíva izraelských síl v Libanone sa aktuálne zameriava na veliteľov a infraštruktúru Hizballáhu. Doterajšie útoky si vyžiadali viac než 500 obetí a vyše 1 800 zranených.
Tlak na Hizballáh
Podľa experta na Blízky východ Josefa Krausa z Masarykovej univerzity v Brne je za masívnym leteckým útokom Izraela v Libanone vojenský aj psychologický tlak na Hizballáh. „Na jednej strane ide o demonštráciu sily a schopností s cieľom zastrašiť Hizballáh a libanonské obyvateľstvo do takej miery, aby Hizballáh prestal ostreľovať izraelské územie, ale na druhej strane ide aj o cielené ničenie poľných veliteľov a vojenských štruktúr Hizballáhu, t. j. o jasný vojenský cieľ poškodiť schopnosti nepriateľa,“ poznamenal Kraus.
Preventívne útoky na komunikačnú infraštruktúru Hizballáhu môžu Hizballáh oslabiť, no podľa Krausa by to nemalo mať z dlhodobého hľadiska zásadný dopad. Hizballáh sa na takéto situácie dlhodobo a dôsledne pripravuje a „má historicky overenú schopnosť rýchlo nabrať silu, zmobilizovať sa a obnoviť to, čo bolo poškodené“.
Širší regionálny konflikt
Hlavné riziko ofenzívy vidí expert v tom, že sa situácia môže vymknúť spod kontroly a viesť k širšiemu regionálnemu konfliktu, do ktorého by sa zapojili aj ďalší aktéri ako Irán a USA.
Podľa Krausa je otázkou, či práve to nie je cieľom izraelskej ofenzívy proti Hizballáhu: „V situácii, keď sa konflikt v pásme Gazy nepodarilo úplne úspešne vyriešiť a podpora Izraela zo strany Západu vo všeobecnosti klesá, môže eskalácia konfliktu s Hizballáhom alebo Iránom dať nový impulz na pokračovanie konfliktu a obnovenie západnej vojenskej podpory Izraela.“
Expert však považuje za pravdepodobnejšie, že k rozsiahlemu konfliktu nedôjde - ani Hizballáh, ani Irán totiž nemajú záujem o jeho vyvolanie. Okrem toho by tiež podľa Krausa nebolo ideálne ani načasovanie pred prezidentskými voľbami v USA. „Pre Izrael by bolo oveľa vhodnejšie počkať, či sa prezidentom opäť stane Donald Trump“ poznamenal a dodal, že až vtedy by malo pre Izrael zmysel začať širší konflikt (v prípade, že by o to Izrael naozaj stál). Priame zapojenie Iránu do konfliktu podľa neho nie je pravdepodobné ani vzhľadom na geografickú vzdialenosť.
Spojenectvo USA a Izraela
Kraus podotkol, že Spojené štáty budú vo väčšine prípadov stáť za Izraelom, keďže ide o spojenectvo, ktoré je „silné a trvalé“. Myslí si však, že podpora USA nie je bezpodmienečná.
„USA majú celý rad iných záujmov a tiež partnerov v regióne, ktorým sa nepáči, kam izraelský konflikt v súčasnosti smeruje. To môže sekundárne ohroziť postavenie USA u týchto partnerov a v dôsledku toho oslabiť alebo ohroziť hospodárske alebo energetické záujmy USA v regióne,“ uviedol a dodal, že aj preto Američania lipnú na skorom ukončení konfliktu, čo je v rozpore so súčasnými vojenskými a politickými ambíciami Izraela a vedie to k určitému napätiu medzi Bielym domom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
