Brusel má na Slovensko ťažké srdce. Voči Ficovej vláde má päť veľkých výhrad, píše Euractiv

Portál Euractiv pripravil päť najväčších sporov o právny štát, ktoré vláda Smeru vedie s Bruselom.

Isté zmeny po nátlaku zo strany Únie aj občianskej spoločnosti nastali, stále však ostáva v hľadáčiku EÚ pár zákonov, ktoré v nej vzbudzujú obavy.

1. Zmeny trestných kódexov

Vláda Smeru avizovala výrazné zmeny v Trestnom zákone, vrátane prekreslenia fungovania prokuratúry a zníženia trestov, už pred voľbami. 

Úrad európskej prokuratúry (EPPO) sa proti týmto plánom ohradil. Varoval, že znížené tresty nemusia dostatočne odrádzať od spáchania trestných činov a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zníži kvalitu vyšetrovania podvodov na európskych peniazoch.

Európska komisia tiež kritizovala slovenskú vládu a požiadala ju, aby nepokračovala v snahe pretlačiť zmeny v skrátenom legislatívnom konaní, pripomína Euractiv.

Schválenie novely Trestného zákona v parlamente:

Napriek kritike parlament schválil novelu, ktorú podpísala aj vtedajšia prezidentka Čaputová. Dala tak priestor Ústavnému súdu zakročiť a pozastaviť účinnosť niektorých zmien. 

Súd však začiatkom júla rozhodol, že protiústavné sú iba niektoré konkrétne ustanovenia novely.

Ďalšia zmena prišla v stredu (10. júla). Vláda schválila zmeny trestnej novely, ktorým chce vyhovieť námietkam Európskej komisie. Mali by obsahovať navýšenie trestov za zločiny na finančných záujmoch EÚ. Parlament by mal tieto zmeny schváliť v júli.

2. Nové verejnoprávne médium STVR

Euractiv ďalej píše, že nová vláda si od začiatku zamerala verejnoprávne médium RTVS. Premiér Robert Fico kritizoval riaditeľa Ľuboša Machaja a vyhrážal sa mu. 

Ministerstvo kultúry v marci 2024 navrhlo novelu, ktorá by premenovala RTVS na STaR a zmenila spôsob voľby riaditeľa a kontrolnej rady. 

Schválenie STVR v parlamente:

V rovnakom čase Európska komisia schvaľovala Akt o slobode médií, ktorý zakazuje vládny zásah do novinárskej práce. 

Na verejný nátlak, vzhľadom na možný nesúlad s aktom, vláda dočasne návrh stiahla. Neskôr však prijala upravenú novelu o STVR, ktorá zrušila programovú radu a obmedzila možnosť odvolania riaditeľa.

Poslanci novelu schválili v júni a prezident Peter Pellegrini ju podpísal. Európska komisia uviedla, že legislatívu analyzuje a zdôraznila, že verejnoprávne vysielanie nesmie byť ovplyvňované vládou.

3. Odobratie ochrany oznamovateľom

Koncom roku 2023 vláda avizovala zmeny v zákone na ochranu oznamovateľov korupcie, známych aj ako whistlebloweri. V decembri prijala návrh zákona, ktorý plánovala presadiť v skrátenom legislatívnom konaní bez širšej diskusie. 

Novela by policajtom odobrala ochranu pred prepustením po nahlásení korupcie. 

Stiahnutie novely zákona o whistlebloweroch:

Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstavil policajných vyšetrovateľov - čurillovcov od práce, čo viedlo k udeleniu pokuty 90-tisíc eur za porušenie zákona. Návrh zákona by týmto policajtom retroaktívne odobral ochranu, čo kritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Viaceré inštitúcie, vrátane Medzinárodnej siete whistleblowerov a Európskej komisie, varovali, že zmeny idú proti európskej smernici o whistlebloweroch a odstrašia potenciálnych oznamovateľov korupcie. 

Vláda vo februári 2024 návrh zákona stiahla, ale stále trvá na jeho zámere. Minister vnútra sľúbil, že zákon prejde bežným medzirezortným pripomienkovaním, propomína Euractiv.

4. Z mimovládok zahraniční agenti

V októbri 2023 Robert Fico vyhlásil, že sa skončila éra, keď v krajine vládli mimovládne organizácie, a predstavil nový zákon, ktorý označuje organizácie dostávajúce finančnú podporu zo zahraničia za zahraničných agentov. 

Tento zákon, podobný ruskému, bol ešte prísnejší než ten, ktorý prijala a následne stiahla vláda maďarského premiéra Viktora Orbána po zásahu Európskej únie.

Avizovanie prípravy nového zákona o mimovládnych organizáciách:

Návrh zákona SNS zahŕňal aj sankciu rozpustenia organizácie bez možnosti odvolania, čo kritizovali Rada Európy a Európska komisia.

V máji vláda oznámila, že pôvodný návrh prejde zmenami v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktorý zrušil maďarský zákon. Nový návrh však zatiaľ nepredložila.

5. Personálne čistky v NAKA 

Euractiv uvádza, že vláda oznámila významné zmeny vo fungovaní polície, ktoré sa najviac dotknú Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). 

Podľa vlády má NAKA a Národná centrála osobitných druhov kriminality "neprimerane veľké personálne obsadenie" a policajti budú presunutí na krajské a okresné riaditeľstvá, kde sa budú venovať prípadom "dotýkajúcim sa bežných ľudí."

Avizovanie reorganizácie na NAKA:

Minister vnútra uviedol, že zmeny prebral s Európskou komisiou a plánuje ich zaviesť už cez leto. 

Nadácia Zastavme korupciu varovala, že zmeny by mohli spôsobiť prieťahy vo vyšetrovaní korupcie, keďže by sa museli s prípadmi zoznamovať noví vyšetrovatelia. 

Reorganizácia by tiež mohla ohroziť plán obnovy, ktorý zahŕňa rekvalifikáciu policajtov na vyšetrovanie finančných trestných činov a vytvorenie enviropolície.