Rozprava k balíku zákonov "lex atentát" skončila. Poslanci pracujú s úvahou o ďalších verziách
V parlamente skončila rozprava k balíku zákonov "lex atentát." K legislatíve sa vyjadrovali prihlásení rečníci, už skôr svoj názor prezentoval Smer, Progresívne Slovensko a SaS. O vládnom návrhu sa bude hlasovať až budúci týždeň.
Do diskusie k "lex atentát" sa prihlásilo sedem rečníkov písomne, z toho traja sú za klub.
Návrh zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica je v druhom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime.
Lex atentát sa po úpravách lepší
Vládny návrh zákona prešiel viacerými zmenami, ktoré ho podľa poslanca Jaroslava Spišiaka z Progresívneho Slovenska zlepšili, avšak strana ho napriek tomu nemôže podporiť.
Spišiak v parlamente uviedol, že prvotný návrh bol napísaný tak, že mohol byť ľahko zneužitý.
„Je možný predpoklad, že ak sa to schváli, splní to stanovený účel a zvýši bezpečnosť,“ dodal Spišiak. Napriek týmto pozitívnym zmenám ostáva PS voči návrhu zákona skeptické a nehodlá ho podporiť.
Obsahom nezvýši bezpečnostnú situáciu
Lex atentát svojím obsahom neodkáže zvýšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Skonštatoval to poslanec za KDH Igor Janckulík.
V pléne predniesol aj pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu a navrhol vypustiť niektoré ustanovenia. Namieta najmä časti týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie, zavedenie renty pre viacnásobných premiérov a predsedov parlamentu či pokuty pre obce v súvislosti s protestami.
"Predložený vládny návrh, ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku," vyhlásil Janckulík.
Deeskalácia atmosféry v spoločnosti
Prijatím "lex atentát" dôjde k deeskalácii atmosféry v spoločnosti. Uviedol to minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák.
"Myslím si, že prijatím zákona dôjde k deeskalácii atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali," povedal Kaliňák s tým, že aj to bola príčina radikalizácie, ktorá vyústila do atentátu.
Podčiarkol, že každý má právo na slobodné zhromažďovanie, ktoré nemá byť nikým rušené a protest sa nemá zmeniť na lynč toho, voči komu je zhromaždenie namierené. To podľa neho nie je účelom práva na zhromažďovanie. Reflektovať má na to aj predložená právna úprava a prispieť k zlepšeniu.
Smer: Nikto by nemal mať s tým problém
Ako v úvode tlačovej besedy naznačil predseda poslaneckého klubu strany Smer Ján Richter, vláda si neželá, aby došlo k podobnému činu, ktorý sa odohral v máj.
"Zákonom chceme zvýšiť ochranu ústavných činiteľov a politikov. Nechceme čakať na ďalší atentát, ale konať," vysvetľuje.
"Nikto by nemal mať problém so zabezpečením ubytovania troch najvyšších ústavných činiteľov, či s posilnením ochrany politikov. Nikto by nemal mať problém s tým, že polícia bude mať viac možností zakročiť proti tým, ktorí úmyselne narúšajú zhromaždenia, alebo ignorujú poriadkové opatrenia usporiadateľov. Nikto by nemal mať problém s tým, aby sa protesty nekonali pred bytom alebo domov tých, s ktorých prácou sa demonštrujúci nestotožňujú," naznačuje Richter, ktorý nerozumie, prečo opozícia tak silno kritizuje návrhy.
Protesty ako spúšťač atentátu
Vo vyjadrení Ján Richter rázne odmieta, že by vládna koalícia chcela zakázať protesty.
"Mnohí zjavne stále odmietajú pripustiť, že spúšťačom pre atentátnika boli aj opozičné protesty, na ktoré chodil," naznačuje.
Atentátnik mal vo výpovedi po čine povedať, že nesúhlasí presne s tými krokmi vlády, na ktoré opozícia ľudí do ulíc volala. "To už nie je náhoda," naznačuje šéf poslaneckého klubu.
Opatrenia, ktoré vláda predkladá, treba vnímať z časového hľadiska ako "lex atentát I.". Ján Richter naznačil, že v priebehu leta pripravia a na jeseň predložia lex atentát II., a "keď bude nevyhnutné tak aj III.," uzatvára.
Dôvody ku skrátenému legislatívnemu konaniu
Predseda brannobezpečnostného výboru Tibor Gašpar uviedol, prečo parlament pristúpil ku skrátenému konaniu.
Prvý dôvodom má byť konanie útočníka, ktorý mal útočiť aj na funkciu predsedu vlády, čo je útok na ústavnosť a demokraciu.
"Druhý dôvod, ktorý sa vyžaduje je, že mimoriadne okolnosti môžu prísť kedykoľvek, a môžu sa týkať kohokoľvek. Na to treba reagovať urgentne. Pretože sú ohrozené aj ľudské práva, sloboda a najmä bezpečnosť. Toto je právna veta z dôvodov pre skrátené legislatívne konanie," vysvetľuje Gašpar.
Progresívne Slovensko: Kde je minister vnútra?
Na tlačovú besedu Smeru a rovnako aj na balík opatrení reaguje opozičná politická strana Progresívne Slovensko.
Predseda poslaneckého klubu strany Martin Dubéci zhodnotil "tlačovku" vládnej strany za "veľkú politickú rétoriku".
"Táto rétorika sa, žiaľ, nepretavuje do dokumentu, ktorý bude parlament prerokovávať," otvára tému Dubéci.
Absencia ministra vnútra
Legislatíva nevychádza zo žiadnej analýzy bezpečnostného zlyhania, ku ktorému došlo začiatkom mája v Handlovej.
"Chcem sa spýtať, kde je minister vnútra, ako v tomto celom príbehu figuruje minister vnútra. Oceňujem aktivitu ministra obrany a podpredsedu vlády. Ale minister vnútra, ktorý zodpovedá za ochranu ústavných činiteľov, prácu polície, veľkú časť bezpečnostného sektoru sa k tomu absolútne nevyjadril," poukazuje šéf poslaneckého klubu.
Martin Dubéci sa zároveň vyjadril aj správe, že na jeseň bude známy aj "lex atentát II.", neskôr aj "lex atentát III." "Pripomína mi to policajnú akadémiu," komentuje. Dodáva, že zmeny v bezpečnostnej oblasti sa takýmto nárazovým spôsobom nerobia.
Zároveň ocenil snahu vypočuť si pripomienky opozície. Zmeny v zákone sa čiastočne aj spravili.
Legislatíva nemá slúžiť na rozdávanie darčekov
Progresívne Slovensko "lex atentát" nepodporí. Dôvodom má byť naďalej zasahovanie do slobodnej voľby zhromažďovania sa a renta.
"Je zrejmé, že renta žiadnym spôsobom nesúvisí so zvyšovaním bezpečnosti v krajine. Legislatíva nemá slúžiť na rozdávanie darčekov alebo odškodného," uzatvára Martin Dubéci.
Sloboda a Solidarita: Príčinou sú výroky, ale poslancov
Reakciou do diskusie prispela aj politická strana Sloboda a Solidarita (SaS).
Ako naznačila podpredsedníčka strany Mária Kolíková, zákon prišiel prirýchlo kvôli atentátu premiéra: "Ak prichádza zákon o bezpečnostných opatreniach, musíme byť obozretní".
Dôsledkom čoho vzniká zákon, pýta sa. "Je to aj dôsledkom výrokov politikov. Podnecovali k násiliu voči svojim oponentom. Ale určite nejde o výroky, ktoré odzneli na protestoch". Slovami reaguje na slová Jána Richtera o protestoch a možnom spúšťači konania atentátnika.
Trúfalosť vynášať rozsudok
Politici nemajú a nepoznajú výsledky vyšetrovania, na ktoré platí politické embargo. Vyšetrovanie atentátu naďalej pokračuje.
"Žiadny poslanec nemá mať prístup k informáciám z vyšetrovania. Vynášať závery ohľadom vyšetrovania, o ktorých hovoril Ján Richter je trúfalosť," kritizuje podpredsedníčka SaS.
Poukazuje aj na fakt, že nevznikla žiadna komisia, ktorá by prešetrila príčiny mimoriadnej udalosti.
Rovnako ako PS aj ona negatívne hodnotí vyplácanie doživotnej renty premiérovi. "Nevidím dôvod, prečo to máme riešiť teraz a takto," tvrdí.
Útvar na monitorovanie vyhrážok
Mária Kolíková navrhuje sústrediť sa viac na vyhrážky, ktoré by mal monitorovať, vyhodnocovať a riešiť útvar.
Takáto jednotka by podľa nej mala vzniknúť pri parlamente, dvojičku by mala mať v policajnom zbore. Spoločne by sa sústredili na prevenciu a elimináciu vyhrážok vo verejnom priestore.
