Vláda pristupuje k lex atentát sčasti mocensky. Neodolala a odhryzla z našich základných práv, uviedol politológ
Čo presne obsahuje "lex atentát" a čo by jeho schválenie znamenalo pre Slovensko? To sme sa pýtali politológa Trenčianskej univerzity Miroslava Řádeka.
Vláda schválila dlho očakávaný lex atentát, ktorý podľa slov vládnych politikov má zlepšiť bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike. Ide o súbor šiestich zákonov, ktoré sú odpoveďou na atentát na premiéra Roberta Fica.
"Sú v ňom opatrenia, ktoré sú legitímne, ale aj také, ktoré vzbudzujú veľké diskusie nielen na politickej scéne, ale aj na právnej obci," povedal Řádek.
Lex atentát
Politológ vymenoval jednotlivé návrhy, ako napríklad doživotná renta pre dvojnásobných premiérov, tzn. tých, ktorí boli celé dve funkčné obdobia premiérmi.
Řádek skonštatoval, že v súčasnosti riešia aj "veľmi reprezentatívne a bezpečné bývanie pre všetkých troch ústavných činiteľov".
"Nie je zvykom, že prežívajú svoje funkcie v súkromných bytoch," podotkol.
Politológ spomenul aj kontroverznejšie návrhy, ktoré rezonujú aktuálne v spoločnosti.
"Vládna koalícia si predstavovala, že na internete sa bude diskutovať len vtedy, ak osoba predloží občiansky preukaz, kde bude jasná jeho identita," vysvetlil.
Spomenul aj návrh, ktorý bude umožňovať zbierať bezpečnostným zložkám metadáta. "Čiže orgány činné v trestnom konaní budú musieť zbierať našu digitálnu stopu," povedal.
Konkrétne návrhy sme rozobrali v článku nižšie.
Prichádzajúce námietky
Návrh zákona obsahuje aj sporné body, s ktorými má problém opozícia, ale napríklad aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, či verejný ochranca práv Robert Dobrovodský, námietky má aj Súdna rada SR ale aj Slovenská advokátska komora. V čom vidia riziká?
Maroš Žilinka podľa politológa autorom zákona pripomenul, že prokuratúra je tá, ktorá spätne kontroluje práve konanie polície.
"Je tu zvláštny mechanizmus, ktorý doteraz nefungoval a urobil prokuratúru proaktívnym štátnym orgánom v záležitostiach napríklad povoľovania protestov, aj čo sa týka prejavov a komentárov na sociálnych sieťach," informoval.
Vládna koalícia chce podľa politológa taktiež urobiť z neplatenia pokút trestný čin, s čím má problém verejný ochranca práv.
"Ten odporúča koalícii, aby sa inšpirovali znením zákonov v nemecky hovoriacich krajinách," dodal.
Atentát a nepovolené zhromaždenie
Lex atentát prichádza po tom, čo sa strieľalo na predsedu vlády, nebolo to však podľa Řádeka povolené zhromaždenie.
"Išlo o hlúčik ľudí. Je to možno nie úplne správne pochopenie situácie. Vzhľadom na to že, ak rozprávajú opoziční alebo koaliční politici o tom, aké to bude mať dopady na verejné zhromaždenia, tak u žiadnych zhromaždeniach predsa nedochádzalo k fyzickým útokom na politikov," zdôraznil.
Právna obec a ombudsman s generálnym prokurátorom upozorňujú na problém, ktorý sa dotýka aj ľudských práv. "Čiastočne vláda neodolala odhryznúť z našich základných práv. Je vidieť, že pristupuje k lex atentát čiastočne mocensky," podotkol.
Politológ upozornil aj na fakt, že návrh zákona môže prejsť skráteným legislatívnym konaním.
"Vláda to môže kedykoľvek legitímne vyargumentovať, že takéto opatrenia sú nevyhnutné. Bolo by však lepšie, keby si vládna koalícia dala viac času a poradila sa s odborníkmi aj s opozíciou," myslí si.
Celý rozhovor s politológom si môžete pozrieť vo videu nižšie: