Lex atentát je na svete. Zhrnuli sme pre vás najdôležitejšie zmeny, ktoré sú odpoveďou na útok na premiéra
Vláda v stredu schválila dlhoočakávaný lex atentát, ktorý má zlepšiť bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike. Ide o súbor šiestich zákonov, ktorá je odpoveďou na atentát na premiéra Roberta Fica. Pozreli sme si celý návrh, ktorý mieri do parlamentu, aby ste vy nemuseli.
1. Posilnenie ochrany
Vláda schválila, že okrem rozšírenia ochrany počas výkonu funkcie sa zakotvuje aj doživotná ochrana pre troch najvyšších ústavných činiteľov, teda pre prezidenta, predsedu vlády a predsedu parlamentu.
Táto ochrana sa bude týkať aj ich detí a rodinných príslušníkov, ako aj lídrov opozície. To znamená, že na ňu bude mať nárok líder najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka z PS, predseda KDH Milan Majerský, šéf SaS Branislav Gröhling, líder Slovenska Igor Matovič aj predseda národniarov Andrej Danko.
2. Zmeny pri zhromažďovaní
Vládny kabinet taktiež navrhuje rozšíriť zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov aj na miesta, kde rokujú alebo sídlia prezident, vláda a Ústavný súd. Cieľom je zabezpečiť podmienky pre nerušený a plynulý chod ich činnosti. V prípade Ústavného súdu ide o vzdialenosť až 100 metrov.
Zákaz sa týka aj zhromažďovania takpovediac "pod oknami" osôb, ktorých sa zhromaždenie bude týkať. Vtedy dochádza ku konfliktu dvoch ústavných práv - práva na zhromaždenie a práva na súkromie. Konflikt práv je nevyhnutné riešiť primárne dohodou a ak k nej nedôjde, vyhráva právo na súkromie.
Návrh argumentuje aj právom na súkromie detí a rodinných príslušníkov dotknutých osôb.
3. Pokuty za vyhrážky
Vláda taktiež navrhla zvýšiť hornú hranicu pokuty v prípade priestupku z 99 eur na 1 000 eur, no tento návrh posunula až na september.
Pokutu má dostať tá osoba, ktorá "úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním".
Cieľom je zvýšiť sankcie za konania, ktoré prispievajú k polarizácii spoločnosti, zhoršeniu spoločenských vzťahov a následne až k eskalácii bezpečnostnej situácie.
"Hrozba zvýšených sankcií má mať preventívne a odstrašujúce dôsledky, ktoré budú motivovať obyvateľov k slušnejšiemu správaniu a v konečnom dôsledku tak prispejú k upokojeniu spoločenského napätia a k dosiahnutiu spoločenského zmieru," píše sa v návrhu, ktorý schválila vláda.
4. Platové pomery ústavných činiteľov
Oproti súčasnosti má meniť to, aby sa prezidentovi, predsedovi Národnej rady a predsedovi vlády priznalo právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“ namiesto práva na „primerane vybavený byt“. Má to zabezpečiť ministerstvo vnútra.
Vláda taktiež navrhuje, aby doživotný plat vo výške platu poslanca (teraz 3 912 eur) prislúchal nielen prezidentovi, ale aj predsedovi vlády a predsedovi parlamentu, teda druhému a tretiemu najvyššiemu ústavnému činiteľovi.
Doživotnú rentu dostanú premiér a predseda parlamentu v prípade, ak svoju funkciu vykonávali aspoň dve neskrátené volebné obdobia. Z toho vyplýva, že ju nedostane ani Mikuláš Dzurinda, ani Vladimír Mečiar, ani Igor Matovič či Eduard Heger. Bude ju mať len Fico.
Taktiež sa netýka ani jedného z bývalých šéfov parlamentu, ktorými boli Ivan Gašparovič, Pavol Hrušovský, Richard Sulík, Jozef Migaš, Andrej Danko či Peter Pellegrini.
Celé znenie schváleného návrhu s názvom lex atentát si môžete prečítať TU.
Pozrite si archívnu reportáž, ako bol lex atentát témou koaličnej rady.
Po rokovaní vlády
Minister obrany Robert Kaliňák sa na tlačovej besede vyjadril, že cieľom vlády je upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení, kde "napriek tomu, že občania SR majú Ústavou garantované právom pokojné zhromaždenie, nebolo to dodržiavané."
"Rozhodli sme sa, že je zakázané rušiť pokojné zhromaždenia," uviedol. S tým súvisia aj určité úlohy, ktoré patria pre policajný zbor a obce. Podané žiadosti o jednotlivé zhromaždenia sa musia intenzívne analyzovať. Musí byť možné ich presunúť alebo v prípade vážnych ohrození ich zakázať.
"Chceme, aby mal každý právo vyjadriť svoj názor pokojne a nerušene, a to musí garantovať aj polícia a príslušné samosprávy," doplnil.
Kaliňák podotkol, že ľudia by mali chodiť protestovať voči výsledku práce alebo prístupu práce danej osoby. "Preto je preferencia demonštrácií pred úradom, pred pracoviskom a na verejných priestranstvách. Toto je priestor, kde majú byť a kde štát vie zaručiť slobodný výkon tohto práva pokojne sa zhromažďovať," okomentoval. Demonštrácie by nemali ovplyvňovať rodiny či susedov, ani osoby, voči ktorým sa protest odohráva.
Pozrite si celú tlačovú konferenciu po rokovaní vlády.