Sociálne siete môžu vyvolať úzkosť i depresie. Psychologička radí, ako byť offline
Na sociálnych sieťach sa stretávame s videním sveta, ktoré nie je reálne, ale skôr idealizované, hovorí psychologička Mária Jančiarová. Sviatky sú ideálnym časom na to, aby ste si vyskúšali byť chvíľu offline. Ako na to a aké to môže mať benefity?
Svet na sociálnych sieťach nie je reálny
Sociálne siete majú dopad na nás i naše psychické zdravie. Výskumy v tejto oblasti ukazujú výskyt depresívnej, úzkostnej symptomatológie i zvýšenu možnosť rizikového správania. "Na sociálnych sieťach sa stretávame s videním sveta, ktoré nie je reálne, skôr idealizované. U niektorých ľudí to môže spôsobovať pocity menejcennosti," hovorí psychologička Mária Jančiarová, podľa ktorej jednu z najrizikovejších skupín predstavujú tínedžeri.
"Veľakrát sa stretávam s tým, že mladí ľudia sa na základe sociálnych sietí nadmerne zaoberajú svojím vzhľadom. V extrémnych prípadoch to môže viesť až k poruchám príjmu potravy alebo aj k sebapoškodzovaniu."
Sociálne siete sa však dajú vnímať aj pozitívne. Mnohým pomohli najmä v čase pandémie. "Pomáhajú nám byť v kontakte s blízkymi, napríklad keď sme smutní a cítime sa sami. Počas pandémie sa do online priestoru prenieslo aj veľa vzdelávacích aktivít. Rovnako sa otvorili možnosti online sedení či podporných skupín aj pre ľudí s psychickými ťažkosťami," hovorí Jančiarová.
To, či sú sociálne siete pre ľudí škodlivé, však podľa nej závisí aj od úrovne kritického myslenia a toho, ako vieme triediť informácie, ktoré sa k nám cez Facebook či Instagram dostanú.
Každá minca má dve strany
Aj keď cez sociálne siete vieme udržať kontakt s blízkymi, či spoznať nových ľudí, každá minca má dve strany. "Z kontaktov na sociálnych sieťach sa ľahko vie stať aj negatívum. Tým virtuálnym sa totiž môžeme venovať viac, ako reálnym, a to môže znižovať kvalitu nášho života," uviedla s tým, že pri strate kontaktu s reálnym svetom môžeme ľahko stratiť aj komunikačné zručnosti.
Negatívne môžu sociálne siete vplývať aj na náš vlastný sebaobraz. "Vo väčšine prípadov sú na sociálnych sieťach prezentované dokonalé fotografie a príspevky dokonalých ľudí. Rýchlo môžeme nadobudnúť pocit menejcennosti, neschopnosti, inakosti. U mladých ľudí sú to časté problémy so sebahodnotou i negatívnym vnímaním seba samého."
Aspoň na chvíľu byť offline
Ako tieto dopady zmierniť? "Osobne si myslím, že v rámci psychohygieny by mal každý z nás mať aspoň jeden deň v týždni bez sociálnych sietí. Venovať sa reálnemu životu tu a teraz, svojim blízkym, záľubám a v neposlednom rade byť sám so sebou. Stáva sa, že ľudia nevenujú dostatočnú pozornosť sami sebe," odpovedala psychologička.
Pred rokmi bolo totiž bežné, že napríklad počas čakania na MHD sme mali čas venovať sa svojim myšlienkam. "Teraz si tento čas skrátime sledovaním sociálnych sietí," dodala Jančiarová. Počas "offline času" máme priestor venovať sa sebe, zamyslieť sa nad tým, či sme spokojní so svojou prácou či vzťahmi. "V čase offline je z psychologického hľadiska ideálny priestor aj na krátke relaxačné alebo meditačné techniky, ktoré nás sprítomnia do situácie "tu a teraz". Vyčistíme si hlavu, utriedime myšlienky a zlepšíme tým aj kvalitu nášho života."
Čo by teda poradila tým, ktorí to chcú skúsiť? "Aby si vypli internet a skúsili len tak byť. Podľa mňa stačí na to aj jeden deň. Aby sme trávili čas s ľuďmi, ktori sú okolo nás, venovali sa fyzickej aktivite, išli von. Sviatky nie sú len o darčekoch či dokonalých fotkách na sociálne siete, kto bol ako oblečený pri štedrovečernom stole alebo o dokonalej výzdobe. Je to najmä o ľuďoch, s ktorými tie sviatky trávime. O rok už s nami byť nemusia," uviedla.
Ak máme v rodine seniorov a aktuálna situácia nám to umožňuje, je dobré venovať sa im. Nie vždy a všetci majú prístup na sociálne siete a jediný kontakt je pre nich ten reálny.
"Cez sviatky je možnosť byť offline jednoduchšia, keďže niektorí máme voľno a nemusíme byť stále v pohotovosti. Užitočné je tiež zhodnotiť, či už v myšlienkach alebo si to aj napísať, ako sme sa cítili, čo nám ten "offline čas" priniesol, prípadne čo nám vzal. Aké aktivity sme stihli, čo sme zažili, s kým sme boli." Takáto bilancia je podľa psychologičky dôležitá v rámci sebapoznávania a osobného progresu.