Odvrávanie nie je vždy prejavom zlej výchovy. Prečo je dôležité pre budúcnosť vášho dieťaťa
Psychológovia zaoberajúci sa detským vývinom sa zhodujú v tom, že keď dieťa vie povedať svoj názor a odvráva, môže ísť o znak dobrej výchovy. Má ísť o prejav pocitu bezpečia, dôvery a viesť ich v budúcnosti k tomu, že budú vedieť myslieť sami za seba.
Ak máte deti, alebo mladších súrodencov, určite ste zažili situáciu, kedy dieťa povedalo nevhodnú poznámku, alebo bolo drzé k vám či iným rodinným príslušníkom. Blížia sa Vianoce a keďže najnovšie protikoronové opatrenia povoľujú návštevy najbližších rodín, môžete sa cez sviatky pripraviť aj na takúto možnosť. Ak dieťa odvráva vašim príbuzným, veľakrát sa človek stretne s myšlienkami ako napríklad: “Ako to dieťa vychovávam? Také niečo by som si ja k rodičom nikdy nedovolila”. Mnohí ľudia by s týmto s vami súhlasili. “Za našej generácie sa deti vedeli slušne správať a starších rešpektovali,” by s veľkou pravdepodobnosťou bolo niečo, čo by ste si mohli k správaniu vášho dieťaťa vypočuť. Od tej doby sa však vzťah medzi rodičmi a deťmi výrazne zmenil, uvádza denník The New York Times.
Veľa sa toho v posledných rokoch popísalo o generačnej zmene vo výchove detí, ktorá je intenzívnejšia a viac sa sústreďuje práve na to dieťa. Jednou zo súčastí tejto zmeny je aj to, že rodičia dnes už svoje deti nezvyknú toľko trestať a rozkazovať im. Viac sa nakláňajú k empatii s pocitmi dieťaťa a snažia sa s nimi otvorene rozprávať o ťažkostiach a starostiach. Práve vďaka tejto zmene sa dnes veľa detí v spoločnosti dospelých ľudí cíti oveľa uvoľnenejšie a sú odvážnejšie na to, aby im niekedy odvrávali a povedali svoj názor.
Takéto správanie je však podľa detských psychológov zmenou k lepšiemu. Je podľa nich znakom toho, že deti sa cítia bezpečne a dospelým dôverujú. “Môže sa to prejaviť tak, že deti budú trochu asertívnejšie, budú mať vyhranené názory a možno sa budú trochu viac s vami hádať. Myslím si, že výzvou je nepovažovať to za zlú vec, ale za dôležitý a nevyhnutný proces,” povedala pre NYT Emily Loebová, psychologička z University of Virginia, ktorá sa zameriava na to, ako rodičovstvo formuje vývoj dieťaťa. Keď sa deti cítia v bezpečí a milované, dokážu lepšie “nájsť svoj hlas”, dodala odborníčka.
Škodlivé taktiky, na ktoré sme zvyknutí
Skúste sa nad tým zamyslieť takto: Ak sú deti vždy úctivé, tiché a poslušné voči dospelým, je to často preto, lebo sa ich boja. Nie je náhoda, že ľudia, ktorí sa chvália tým, ako dobre vychované sú ich deti, si túto poslušnosť často dobýjajú verbálne alebo fyzicky so slovami, že “pár výchovných faciek ešte nikomu nikdy neuškodilo”. Deti však podľa psychologičky častokrát nedosahujú svoj pravý potenciál, ak sa svojich rodičov či vychovávateľov boja. Výchova založená na strachu, extrémnej prísnosti a trestoch za vzdor je často spájaná s negatívnymi následkami na deťoch, ktoré sa s nimi často ťahajú aj do dospelosti. Štúdie zistili, že deti takýchto rodičov sú vystavené zvýšenému riziku úzkosti a depresie, prejavujú poruchy so správaním a často majú nízke sebavedomie.
Prísni rodičia niekedy používajú špecifické taktiky, ktoré sú obzvlášť škodlivé. Jednou z nich je napríklad podmienený rešpekt, keď rodičia svoju náklonnosť prejavujú vtedy, ak sa deti správajú slušne a ak neposlúchajú, tak táto náklonnosť pominie. Podľa výsledkov štúdie, ktorá sa zaoberala práve podmieneným rešpektom, tínedžeri, ktorých rodičia sa k nim takto správali, uviedli, že pociťovali voči svojim rodičom väčší odpor. Taktiež boli menej akademicky zaangažovaní a mali problémy v prejavovaní svojich emócií v porovnaní s tínedžermi, ktorých rodičia ich bezpodmienečne podporovali.
Ďalšou škodlivou taktikou, ktorú psychologička spomína, je psychologická kontrola. Ide o prípad, keď rodičia manipulujú s tým, ako sa dieťa vníma a s jeho hodnotou, len aby dosiahli to, čo chceli. “Je to druh kontroly, pri ktorej od svojho dieťaťa žiadate, aby myslelo rovnako ako vy, alebo aby sa cítilo rovnako ako vy,” uviedla Loebová. Ako príklad uviedla psychologička frázy ako “neustlala si si posteľ, si také zlé dieťa” , alebo “keby si ma mal naozaj rád, už by si šiel spať”. Rodičia, ktorí takúto formu kontroly používajú, to zvyčajne myslia dobre. Myslia si, že keď sa deti naučia takýmto spôsobom prijímať rozkazy, budú v budúcnosti úspešnejšie. Môže to mať však úplne opačný výsledok. “Skončí to tak, že budú mať v budúcnosti, mimo svojho domova, problém rozmýšľať sami za seba,” uviedla psychologička.
Zlatá stredná cesta
Asi každý rodič chce, aby z ich detí vyrástli nezávislí ľudia, ktorí sú schopní kritického myslenia. V konečnom dôsledku však doterajší výskum naznačuje, že prísne rodičovstvo nevedie k zdravému vývoju - dosahuje pravý opak. Z krátkodobého hľadiska bude efekt určite účinný a deti sa budú správať lepšie. Z dlhodobého hľadiska, najmä ak ide o ich budúcnosť, môžu trpieť. Preto by sa s deťmi malo zaobchádzať s rešpektom a mali by pociťovať, že ich názory a presvedčenia sú brané seriózne.
Samozrejme to však neznamená, že deti nepotrebujú žiadne pravidlá a obmedzenia. Ak rodičia nedbajú na správanie svojho potomka, môže to viesť k slabej kontrole impulzov a príliš vysokej arogancii. Psychologička Loebová preto rozlišuje medzi škodlivou psychologickou kontrolou a užitočnou “kontrolou správania”. Tá sa týka prípadov, kedy rodičia stanovia limity a očakávania, ako napríklad, že deti majú večierku, musia si každé ráno upratať izbu, alebo majú stanovený čas, ktorý môžu za deň stráviť pred obrazovkou. Obmedzenia a pravidlá sú teda tiež súčasťou zdravého vývoja dieťaťa.
Dôležitá je preto “zlatá stredná cesta”, uviedla psychologička. Rodičia môžu mať od svojich detí vysoké očakávania a stanoviť im pravidlá, no zároveň by mali byť ku svojim deťom úctiví, prejavovať im lásku a byť schopní zobrať do úvahy aj ich názor.