translate Päť rokov po pandémii vedci hodnotia efekt lockdownov. Krajiny bez nich na tom často neboli o nič horšie
Počas pandémie covidu-19 sa krajiny vydali rôznymi cestami v snahe ochrániť svojich obyvateľov. Niektoré sa rozhodli pre prísne lockdowny, iné sa spoliehali na menej reštriktívne opatrenia. Päť rokov od zistenia prvých prípadov majú vedci poznatky o účinnosti opatrení - sú však sporné.
Keď svet v marci 2020 v následku pandémie covidu-19 uviazol za dverami svojich domovov, niektoré krajiny sa rozhodli kráčať inou cestou, ako zvyšok medzinárodného spoločenstva.
Väčšina štátov zaviedla prísne opatrenia na obmedzenie pohybu obyvateľstva, zatiaľ čo iné sa spoliehali na dobrovoľné správanie, trasovanie kontaktov a preventívne opatrenia.
O päť rokov neskôr sa vedci snažia vyhodnotiť, či boli prístupy bez lockdownu efektívne. Výsledky viacerých štúdií zhrnul spravodajský web BBC.
Rozdielne prístupy, podobné výsledky
Švédsko patrilo medzi krajiny, ktoré lockdowny neimplementovali. Na rozdiel od svojich susedov, Nórska, Fínska a Dánska, sa spoliehalo na dobrovoľné opatrenia.
Štúdie ukazujú, že v počiatočnej fáze pandémie malo Švédsko vyšší počet nadmerných úmrtí, no v rokoch 2021 a 2022 sa tento rozdiel vyrovnal. To naznačuje, že lockdowny v susedných krajinách mohli len oddialiť nevyhnutné straty.
Podobný prípad sa odohral v Uruguaji, ktorý bol spočiatku chválený za nízky počet úmrtí bez prísnych opatrení. Avšak v následných rokoch počet nadmerných úmrtí prudko stúpol, čo nabáda k záverom, že počiatočný úspech mohol byť len dočasný.
Ekonomické a sociálne dopady
Jedným z hlavných argumentov proti lockdownom boli ich ekonomické následky. Analýzy ukazujú, že Švédsko prešlo pandémiou s menšími stratami na HDP ako jeho susedia, ktorí zaviedli tvrdé opatrenia. Avšak tento prístup mal aj svoje tienisté stránky – vysokú úmrtnosť v domovoch dôchodcov a nedostatok ochrany zraniteľných skupín.
Okrem zdravotných a ekonomických dôsledkov lockdowny ovplyvnili aj psychické zdravie. Mnohí ľudia, najmä seniori a osamelí jednotlivci, pocítili sociálnu izoláciu, ktorá mala dlhodobé následky.
Na druhej strane, ani krajiny bez lockdownov sa nevyhli psychickým komplikáciám u svojho obyvateľstva. Občanom pri tomto type pandemickej politiky stres spôsobovali najmä neistota a nedostatok pevných pravidiel.
Ako fungovali alternatívne stratégie?
Niektoré krajiny, ako Taiwan a Japonsko, sa vyhli lockdownom vďaka prísnej kontrole infekcie cez trasovanie kontaktov a rozsiahlym testovaniam. V Taiwane bola kľúčová dôkladná digitálna kontrola pohybu obyvateľov, čo v kombinácii s rýchlym zavedením opatrení pomohlo minimalizovať počet úmrtí.
Porovnávať efektivitu dvoch typov opatrení sa dobre dá na dvojici krajín Island a Nový Zéland, keďže sa rozhodli pre diametrálne odlišné prístupy.
Nový Zéland prijal tvrdý lockdown, zatiaľ čo Island sa spoliehal na cielené opatrenia a včasnú reakciu zdravotných autorít.
A výsledok? Prekvapivo takmer rovnaký. Obe krajiny mali podľa globálnych štatistík jednu z najnižších úmrtností na covid-19. V prípade Nového Zélandu to bolo 4 538 úmrtí na 2,6 milióna prípadov nákazy, zatiaľ čo na Islande evidovali 186 úmrtí pri 210 000 prípadoch. Ekonomické následky boli tiež, vzhľadom na situáciu, minimálne.
Lockdown u nás najprv fungoval
Slovensko na tom bolo takisto sporne. Existujú však štúdie, ktoré naznačujú, že minimálne prvé lockdowny mali na úmrtnosť obyvateľov pozitívny vplyv.
Ako v roku 2022 konštatovala Národná banka Slovenska, prvotné opatrenia spojené s testovaním sa mohli stať inšpiráciou aj pre iné krajiny.
„Ako ukazujú dáta pre Slovensko, kombinácia týchto opatrení sa ukázala ako účinná, aj keď len dočasne, keďže následne prišlo k uvoľneniu opatrení a testovanie sa neopakovalo pravidelne,“ píše sa v analýze.
Podľa súkromnej zdravotnej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare Consulting bol takisto efektívny najmä prvý prísny lockdown, zavedený hneď po začiatku pandémie.
Slovensko však podľa konzultantov urobilo pri neskorších opatreniach viaceré chyby, a to najmä v tom, že prišli neskoro a boli chaotické.
Ponaučenia do budúcnosti
Z dlhodobého pohľadu preto nie je jednoznačné, či boli lockdowny najlepšou možnosťou pre každú krajinu. Kľúčové je, aby štáty mali pripravené jasné stratégie pre budúce pandemické situácie.
Dôraz by sa mal klásť na flexibilné opatrenia, ochranu zraniteľných skupín a vyváženie zdravotných, ekonomických a sociálnych aspektov.
Hoci päť rokov od vypuknutia pandémie prinieslo cenné poznatky, mnohé dlhodobé dôsledky lockdownov či ich absencie ešte len začíname chápať. Ak sa svet opäť ocitne v podobnej situácii, rozhodnutia vlád by mali vychádzať z dôkladných analýz a skúseností, ktoré nám covid-19 priniesol.