Deti z "covidovej generácie" prišli o dôležitú schopnosť. Na vine sú zrejme lockdowny
Pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvnila naše životy v mnohých smeroch a jej dôsledky pociťujeme dodnes. Okrem ekonomických a zdravotných dopadov priniesla aj menej očakávané následky – napríklad zmenu v sociálnom vývoji detí.
Najnovší výskum ukázal, že práve najmladšie deti, ktoré prežili kritické obdobie raného vývoja v izolácii, majú teraz problémy so sociálnou kogníciou, teda schopnosťou porozumieť myšlienkam a pocitom iných ľudí. O štúdii informuje portál IFL Science. Pôvodne bola publikovaná v odbornom časopise Scientific Research.
Tím vedcov z Kalifornskej univerzity v Mercede porovnal údaje zozbierané pred a po pandémii u detí vo veku od troch a pol do piatich a pol roka. Zamerali sa na schopnosť detí porozumieť fenoménu falošného presvedčenia, teda schopnosti uvedomiť si, že iní ľudia sa môžu mýliť - čo je kľúčová súčasť sociálneho vývoja.
Masívny prepad
Výsledky boli prekvapivé: zatiaľ čo pred pandémiou zvládlo úlohy testujúce túto schopnosť až 80 % päťročných detí, po lockdownoch to bolo len 63 %. Situácia bola ešte horšia u detí zo sociálne slabších rodín, kde úspešnosť klesla na 51 %.
Vedci testovali deti pomocou jednoduchého pokusu s dvoma bábkami – prasiatkom a psíkom. Prasiatko ukrylo hračku do jednej z dvoch krabíc a odišlo. Keď nebolo nablízku, psík hračku presunul do druhej krabice. Keď sa prasiatko vrátilo, výskumníci sa detí spýtali, kam sa podľa nich pôjde pozrieť.
Deti s rozvinutou sociálnou kogníciou vedeli, že prasiatko bude hľadať hračku v pôvodnej krabici, pretože nemohlo vidieť, že bola presunutá. Prekvapivo, veľa päťročných detí po pandemických lockdownoch túto úlohu nezvládlo.
„Bolo šokujúce vidieť, aký veľký prepad sme zaznamenali,“ uviedla vedúca štúdie Rose Scott, profesorka psychológie na Kalifornskej univerzite v Mercede. „Ešte pred pandémiou deti vo veku dvoch a pol roka tento test zvládli. Po lockdownoch ho však nezvládali ani päťročné deti,“ dodala.
V živote to môžu mať ťažké
Podľa výskumníkov môže byť dôvodom tohto poklesu nedostatok kontaktu s rovesníkmi a obmedzené sociálne interakcie v ranom detstve. Zatiaľ čo deti z bohatších rodín mohli mať počas lockdownov viac individuálnej pozornosti od rodičov, deti z menej privilegovaných prostredí mali často menej podnetov, čo sa odrazilo na ich vývoji.
Dlhodobé následky tohto javu zatiaľ nie sú jasné, no odborníci varujú, že oneskorenia v rozvoji sociálnych schopností môžu mať negatívny vplyv na ich schopnosť nadväzovať priateľstvá a komunikovať v škole.
„Deti sa musia naučiť brať do úvahy aj pohľad druhých. Keď chcú niečo dosiahnuť v kolektíve, musia pochopiť, že ich záujmy nemusia byť vždy rovnaké ako záujmy iných,“ uzavrela význam výsledkov Scott.
O presnom pôvode nákazy, ktorá zasiahla celý svet, sa stále špekuluje. Podľa CIA mohol pochádzať z laboratória: