Hawking varuje ľudstvo, do záhuby ho môže priviesť vlastná aktivita

Nesmierna tvrdohlavosť a vôla

Je zrejme najznámejším vedcom súčasnosti. A to nielen vďaka prevratným ideám, ktoré znamenali posun vo vývoji fyziky, ale aj vďaka svojej fascinujúcej vôli, s ktorou prekonáva telesný handicap a s ktorou dokázal napísať mnoho významným vedeckých prác i popularizačných kníh. V dvadsaťjeden rokoch mu lekári dávali dva roky života, napriek ich prognózam však Hawking oslávi 8. januára 75. narodeniny.

Jeho telo je kvôli amyotrofickej laterálnej skleróze totálne ochrnuté a neschopné reči a vedec pracuje z pojazdného kresla. Hlas stratil pri tracheotómii v roku 1985, ale s pomocou počítača dokáže hovoriť vďaka systému, ktorý prevádza pohyby jeho tváre do podoby hovoreného slova.

Podľa jeho dcéry Lucy, ktorá sa živí ako novinárka a spisovateľka a ktorá s ním spolupracovala na vydaní vedeckej knihy pre deti, udržuje Hawkinga pri živote aj nesmierna tvrdohlavosť a vôla, pri ktorej je schopný využiť všetku svoju energie na to, aby sa sústredil na svoj cieľ. Nejde mu vraj len o holé prežitie, ale hlavne o to, aby svojou prácou prispel do vedomostného fondu spoločnosti.

Stephen Hawking: Will the elites learn and show some humility? Our human existence depends on it!! https://t.co/sZPw0iDYGA #publichealth

— Abdul Razaq (@AbdulRazaq_DPH) January 1, 2017

Veci sa môžu pokaziť

Populárny Hawking, ktorý už v roku 1970 publikoval stať o vzniku vesmíru, o sebe tvrdí, že má v hlave len fyziku, astrofyziku, matematiku či kozmológiu. Jeho knihy sú bestsellermi. Preslávila ho predovšetkým kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie - vedy o stavbe a vývoji vesmíru.

Z knihy sa predalo vyše desať miliónov výtlačkov. "Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe," vyhlásil raz slávny a bohatý vedec. V posledných rokoch ale publikoval Hawking mnoho varovaní. Vlani napísal, že ľudstvo je v ohrození kvôli rade rizík, ktoré sú výsledkom jeho vlastnej činnosti.

Medzi tieto riziká podľa neho patrí najmä možnosť jadrovej vojny, globálne otepľovanie či geneticky upravené vírusy. Vedec tiež upozorňuje, že ďalšie pokroky v oblasti vedy a techniky budú vytvárať nové možnosti toho, "ako sa veci môžu pokaziť".

Potreba kolonizácie vesmíru

Ľudstvo môže podľa Hawkinga dlhodobo prežiť za predpokladu, že sa mu podarí založiť kolónie na iných planétach. Podľa BBC je iróniou, že táto prominentná postava v oblasti vedy označuje práve vedecký pokrok za hlavný zdroj nových hrozieb. V roku 2015 zase povedal, že "do 100 rokov roboti ľudí takmer vo všetkom nahradia a prekonajú". Podľa Hawkinga je nástup umelej inteligencie už takpovediac za dverami.

"Neexistuje žiadny fyzikálny zákon, ktorý by bránil časticiam, aby sa organizovali ešte lepšie, než to dokáže ľudský mozog," povedal s tým, že "umelá inteligencia môže ovládnuť finančné trhy alebo vyvinúť zbrane, o ktorých v tejto chvíli nemáme ani poňatia."

V roku 2010 zase vyhlásil, že ľudská rasa by mala v nasledujúcich sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Hrozbou pre ľudstvo je podľa pritom podľa neho genetické inžinierstvo. Hawking spolupracuje s ruským miliardárom a mecenášom Jurijom Milnerom, s ktorým vlani ohlásil revolučný projekt medzihviezdnych ciest sond, ktoré budú schopné dosiahnuť na najbližšie hviezdy počas dvadsaťročného leta.

V roku 2014 spolu ohlásili iný kozmický projekt, ktorého cieľom je hľadanie mimozemského inteligentného života. Miliardár prisľúbil do pátrania vložiť počas desiatich rokov 100 miliónov dolárov. O svojej chorobe Hawking raz vyhlásil, že "bola vlastne najväčším darom, aký som od života dostal. Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným zorným uhlom".

Chce sa pozrieť do vesmíru

Hawking patrí už roky medzi popkultúrne celebrity. Objavil sa v seriáloch Simpsonovci, Futurama či Star Trek a jeho robotický hlas použila napríklad britská skupina Pink Floyd v albume The Division Bell. Hawking sa svojej popularite nijako nebráni a naopak si ju užíva. Absolvoval aj let balónom, vyskúšal si stav beztiaže a raz by sa chcel pozrieť do kozmu.

Prevažnú časť svojho bádania venoval Hawking vesmírnym čiernym dieram, zaoberá sa tiež tzv. Teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. V roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétnu hranicu. "Je to ako zemeguľa," vyhlásil, "tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjdete."

Stephen William Hawking sa narodil v roku 1942 v Oxforde - presne 300 rokov po tom, čo zomrel Galileo Galilei. Pri štúdiu matematiky na Oxfordskej a neskôr Cambridgeskej univerzite vraj napriek nespornému nadaniu nepôsobil ako nejaký podivínský génius - robil kormidelníka miestnej osmiveslici a rád chodil po večierkoch. Choroba ho zasiahla v závere štúdia a lekári mu prorokovali skorú smrť. Tento typ sklerózy sa prejavuje postupným rozkladom nervových buniek, ktoré riadia pohyb svalov, zatiaľ čo mozog zostáva nedotknutý. Na chorobu neexistuje žiadny liek.

Hawkingovi sa však aj na pojazdnom kresle podarilo doštudovať, založiť rodinu a pokračovať vo vedeckej práci. Počítač mu neslúži len na reč - s jeho pomocou sa môže pripojiť k internetu a diaľkový ovládač mu napríklad umožňuje rozsvecovať svetlá, pozerať sa na televíziu alebo otvoriť dvere doma či v kancelárii. Hawking je druhýkrát rozvedený. Prvýkrát sa oženil v roku 1965 s Jane Wildeovou, s ktorou má tri deti. Druhýkrát si v septembri 1995 vzal svoju bývalú ošetrovateľku Elaine Masonovú. Rozviedli sa v roku 2006.V roku 2014 nakrútil režisér James Marsh na základe jeho života film Teória všetkého, kde fyzika hral britský herec Eddie Redmayne.