Hawking dal ľudstvu ultimátum. Do roku 3000 si musí nájsť nový domov
O tisíc rokov bude naša Zem neobývateľná. Myslí si to svetoznámy fyzik Stephen Hawking, ktorý odporúča ľudstvu, aby si začalo hľadať vo vesmíre svoj nový domov.
Umelá inteligencia sa sama redizajnuje
Na hrozby upozorňuje Hawking pravidelne. Niektorí vedci však jeho aktuálne varovanie kritizujú. Podľa nich znamená, že sa máme našej planéty dobrovoľne vzdať namiesto toho, aby sme sa pokúsili o jej záchranu.
Britský fyzik tvrdí, že Modrú planétu musíme opustiť do tisíc rokov, pretože už bude neobývateľná. Za hlavné hrozby sa považuje umelá inteligencia, nukleárna hrozba, ale aj masívne klimatické zmeny.
Proti umelej inteligencii sa Hawking vyjadruje už dlhodobo. "Myslím si, že rozvinutie umelej inteligencie by mohlo znamenať koniec ľudskej rasy," vyjadril sa pred dvomi rokmi pre BBC.
Stroje doteraz pracujú pre ľudstvo spoľahlivo. V snahe vyrobiť ich podobnejšie ľuďom sa však môžu odstrániť bariéry v nastaveniach. Možná budúcnosť ľudstva by potom nevyzerala príliš nádejne. "Akonáhle ľudia vyvinú plne samostatnú umelú inteligenciu, vydá sa svojou cestou a redizajnuje samú seba. Ľudstvo, ktoré je limitované pomalou biologickou evolúciou, nemôže súťažiť a bude nahradené," predpovedá Hawking.
Desaťročia vzdialení?
Niektorí výskumníci na poli umelej inteligencie hrozivé predpovede tlmia. "Sme desaťročia vzdialení od technológie, ktorej by sme sa mali obávať," vyjadril sa Demis Hassabis z Google DeepMind. Samotný Google zatiaľ vyvíja umelú inteligenciu napríklad na hranie hier.
„Každý, kto si myslí, že môžeme vyriešiť problémy kolonizovaním cudzích svetov, pozerá príliš veľa Star Treku. Musíme sa naučiť žiť na našej planéte udržateľný spôsob života. Je jediná, ktorú máme a nemáme času nazvyš," oponoval Hawkingovmu varovaniu John Sterman, riaditeľ MIT Sloan Sustainability Initiative.
Dinosaury na horúcej planéte
Polemika s Hawkingom prebieha aj pri téme meniacej sa klímy. Ako by mohli zničiť ľudstvo klimatické zmeny? Profesor geológie Shawn Marshal hovorí, že v rôznych regiónoch by mohlo z nedostatku potravy a vody vzrastať napätie. V súčasnosti jednoducho potrebujeme priveľa zdrojov.
Privedú nás zlé voľby automaticky k vyhynutiu? Nie nutne. Marshall vysvetľuje, že vývin nemusí byť nutne katastrofický. V súčasnosti je planéta o asi stupeň Celzia teplejšia ako v predindustriálnom období. Lenže v porovnaní s obdobím jury a kriedy nevyzerá teplotná tabuľka tak jednoznačne nebezpečne. Jura a krieda, teda obdobia panovania dinosaurov, boli o 10 stupňov teplejšie ako predindustriálny priemer a život v tejto ére bol dostatočne hojný. "Svet by zostal obývateľný, ale bol by to úplne iný svet," povedal Marshall. Lenže v prípade otepľovania nemusí ísť len o to, že niektoré oblasti sa môžu stať pre ľudí neobývateľné.
Ak sa životné prostredie zhorší, hrozí nám niečo, čo dinosaurom nehrozilo. Napríklad nukleárne konflikty, ktoré začnú bojom o zdroje.
Nebezpečné momenty budú častejšie
Hawking už niekoľkokrát poukázal na tenkú hranicu, ktorá v minulosti delila ľudstvo od vyhladenia. Počas kubánskej raketovej krízy v roku 1963 sa vyostrili vzťahy medzi jadrovými mocnosťami USA a Sovietskym zväzom natoľko, že reálne hrozilo vypuknutie jadrovej vojny.
Po svete je stále roztrúsených vyše 22-tisíc jadrových zbraní a 7 700 z nich je určite plne funkčných.
Kubánska kríza nebola ojedinelá a podobné nebezpečné okamihy dejín vraj budú čoraz častejšie. Frekvencia takýchto udalostí podľa Hawkinga v budúcnosti skôr porastie a ľudstvo bude potrebovať okrem kusu šťastia aj dobrý úsudok pri ich riešení.
Geniálny fyzik si myslí, že v priebehu nasledujúcich storočí si musíme hľadať možnosti budovať kolónie vo vesmíre. Zatiaľ sa však nedokážeme dostať ďaleko.
Ak by sme použili technológiu z cesty Američanov na Mesiac, raketa poháňaná chemickým palivom by k najbližšej hviezde letela 50 000 rokov. Ak by ľudstvo dokázalo cestovali rýchlosťou svetla, čo je však zrejme nemožné, zvládlo by sa to za 4,2 roka.
Hawking by predovšetkým chcel podporiť technológie, ktoré by dovolili ľudstvu objavovať, ale aj kolonizovať vzdialené svety. Sám je veľmi výrazne zaangažovaný v projekte Breakthrough Starshot, ktorý chce posielať malé solárne plachetnice k najbližšej hviezde Proxime Centauri. Aj tento projekt, hoci je reálny, stále presahuje súčasné možnosti techniky.