Ktorá udalosť zničí ľudstvo? V Oxforde vypočítali, čoho sa máme báť

Sopka s asteroidom skôr vo filme

Práca oxfordských analytikov delí najväčšie globálne hrozby podľa pravdepodobnosti. Najväčšie riziko pripisujú jadrovej vojne a pandémii, nasledujú katastrofy vyplývajúce z klimatických zmien, geoinžinierstva a rozvoja umelej inteligencie.

V správe sa spomína aj možnosť zrážky s asteroidom a výbuch supersopky. Tieto nebezpečenstvá by síce mali na populáciu veľký dosah, ich pravdepodobnosť je ale v súčasnosti veľmi nízka.

Odhaduje sa, že možnosť výbuchu supervulkánu sa môže zopakovať raz a 30-tisíc rokov. Hollywoodske štúdiá sa často snažia uchopiť tému možného dopadu asteroidu. Podľa autorov práce však môže pád asteroidu, dostatočne veľkého na to, aby spôsobil globálnu katastrofu, nastať raz za 120-tisíc rokov.

Po vojne sa nikto robotov nebál

Výskumníci upozorňujú, že niektoré z týchto nebezpečenstiev sú pravdepodobnejšie, ako si uvedomujeme a vlády nerobia nevyhnutné kroky k zníženiu ich rizika. "História nás učí, že mnohé z týchto udalostí sa stávajú častejšie ako si intuitívne myslíme," tvrdí riaditeľ projektu Sebastian Farquhar.

Niekoľko desaťročí pred vyvinutím jadrovej bomby nikto netušil, že sa stane takou globálnou hrozbou. Rovnako po druhej svetovej vojne sa veľa pozornosti zameralo na bomby, ale málo ľudí spomínalo klimatické zmeny, riziká biotechnológii či hrozbu umelej inteligencie.

Globálne katastrofické riziká sú zriedkavé, ale už sa v dejinách ľudstva stali. Napríklad mor za čias panovania cisár Justiniána. V 6. storočí sa zo Stredomoria rozšíril do Mezopotámie, Gálie aj Írska. Odhaduje sa, že zabil približne 17 percent tamojšej populácie.

Čo môže byť novým morom

Z nedávnych historických záznamov vieme, že Španielska chrípka na začiatku 20. storočia zabila viac ľudí ako prvá svetová vojna. Najničivejšia pandémia „skosila“ 2,5 až 5 percent populácie. Obe spomínané riziká sú už v dnešnom svete vakcinácie veľmi malé. Teraz náš straší skôr ebola, SARS, alebo nebezpečný podtyp vtáčej chrípky H5N1. Nebezpečné môžu byť, ak zmutujú.

Pandémia je oveľa väčšou hrozbou v globalizovanom svete ako v časoch uzatvorených komunít s obmedzenou možnosťou cestovania. Problémom sú aj biotechnológie. Vírus nemusí zmutovať sám, môžu ho vytvoriť v laboratóriu.

Nové technológie sa môžu stať v nasledujúcich rokoch ešte dostupnejšie. Správa upozorňuje, že zločinecké extrémistické skupiny, ako napríklad Islamský štát, dokážu čoraz jednoduchšie zneužiť biotechnologické postupy na vytvorenie účinnej biologickej zbrane.

Umelá inteligencia pod kontrolou

Podľa predkladateľov správy veľkým pokrokom prešiel aj vývoj umelej inteligencie. V blízkej budúcnosti zrejme dokáže v mnohých bodoch prekonať ľudstvo. "Ak máte dostatočne silnú formu systému umelej inteligencie a jeho ciele sa nezhodujú s hodnotami ľudstva, môže to viesť k nežiaducim dôsledkom," tvrdí Farquhar.

Najzásadnejším hlasom už roky upozorňujúcim na toto nebezpečenstvo je britský fyzik Stephen Hawking. „Človek si dokáže predstaviť, že takáto technológia prekabáti finančné trhy, prekoná ľudských výskumníkov, zmanipuluje vedúcich politikov a vytvorí zbrane, aké si nedokážeme predstaviť. Krátkodobý vývoj bude závisieť od toho, kto bude túto inteligenciu kontrolovať. Dlhodobý vývoj bude záležať od toho, či ju vôbec dokážeme kontrolovať,“ vyjadril Hawking najväčšie obavy vo svojom burcujúcom stĺpčeku.

Cieľom správy však nie je strašenie, ale upriamenie pozornosti na možné riziká. So zoznamom rizík sa na nich môže medzinárodné spoločenstvo účinnejšie pripraviť.