Zahubí nás umelá inteligencia? Päť scenárov budúceho vývoja

Varuje Musk aj Hawking

Hoci vizionár Elon Musk stojí za najzaujímavejšími firmami na poli technológií ako SpaceX či Tesla, umelú inteligenciu považuje za možno najväčšiu hrozbu, ktorej môže ľudstvo čeliť.

„Stále viac sa prikláňam k názoru, že by mal vzniknúť nejaký regulačný dohľad, možno na národnej alebo medzinárodnej úrovni, len aby sme sa uistili, že nejdeme robiť niečo veľmi hlúpe,“ uviedol Musk k vývoju na tomto poli, ktorý napreduje rýchlym tempom.

Profesor Stephen Hawking tiež patrí k tým, ktorí upozorňujú na hrozbu, ktorú môže predstavovať umelý inteligentný život. „Rozvoj umelej inteligencie môže znamenať koniec ľudskej rasy,“ povedal pre BBC.

Stroje sú zatiaľ príliš závislé

Nadvlády umelej inteligencie by sme sa nemali obávať podľa vedcov oslovených magazínom Vox. Inteligencia, či už je umelá, alebo akákoľvek iná, podľa nich potrebuje získavať praktické skúsenosti. Zatiaľ sú všetky stroje extrémne závislé od ľudí a napodobniť ľudský mozog je skutočne ťažké.

Oxfordský filozof Nick Bostrom tiež upozorňuje, že na čele štátov nie sú najzásadnejší myslitelia svojej doby s prenikavou inteligenciou, ale politici, ktorí zväčša majú charizmu a vedia správne nakombinovať „cukor a bič“. Špičkoví vedci síce dokázali skonštruovať atómovú bombu, ale potrebovali amerického prezidenta Roosevelta, aby ju zaplatil.

Roboti zrejme v dohľadnej dobe nevyhladia ľudskú rasu, ale existujú dôvody, prečo by sme nemali skrývať naše obavy. Budúcnosť totiž bude patriť aj umelej inteligencii a jej paralelný rozvoj s ľuďmi môže mať rôzne podoby, nad ktorými sa zamysleli v magazíne Livescience.

1. Roboti sa nám zapáčia

Roboti nemusia prevziať vládu násilím, ale cez naše srdcia. Japonský Asimo vyzerá takmer ako milý malý človiečik.

V robotike však existuje teória Tajomného valu. Čím viac sa podľa nej robot podobá človeku, tým sa zvyšuje empatia s ním. V istom bode však nastane zlom a krivka empatie sa rúti smerom dole. Robot sa zrazu stane pre človeka odpudivým - stal jednoducho príliš ľudským. Mnoho výskumníkov sa snaží obísť problém tým, že navrhujú robotov, ktorí vyzerajú viac neohrabane, ako by vyzerať museli.

2. Ideálnu lásku nám dá len umelá inteligencia

Na prvé počutie zvláštna idea. Tí, ktorí videli film Her v hlavnej úlohe s Joaquinom Phoenixom, však už vedia, o čom je reč.

Citlivý informatik Theodore vo filme nemal inú možnosť, ako sa zamilovať do operačného systému s príťažlivým hlasom Samanthy (Scarlett Johanssonová).

Už teraz veľa ľudí prežíva vzťah iba on-line. Zatiaľ ide o vzťah človek - človek, ale čo nastane vo chvíli, ak bude na  "na druhom konci" niekto, kto na základe naprogramovaných algoritmov dokáže dokonale kopírovať naše túžby a očakávania?

3. Scenár Terminátor

Scenár, spájaný s apokalyptickou témou filmovej série o Terminátorovi, nie je príliš idylický. Pre autonómne zbraňové systémy sa už teraz v hovorovej reči vžil termín „vraždiace roboty“. Takýto systém v Terminátorovi získa kontrolu nad armádnymi počítačmi. Skynet ľudí vyhodnotil ako hrozbu, hodnú použitia jadrových zbraní.

Fikcia však môže byť netušene blízko realite. Na práve toto riziko upozornila viac ako tisícka vedcov a expertov na umelú inteligenciu. Ich otvorený list varuje pred pretekmi v zbrojení a volajú po zákaze „ofenzívnych autonómnych zbraní.“ Tieto roboty dokážu aj bez ľudského zásahu vyhodnotiť cieľ a spôsobiť smrtiace následky.

Medzi podpismi sú aj prominentné mená ako zakladateľ Tesly a SpaceX Elon Musk, spoluzakladateľ Apple Steve Wozniak, šéf Google DeepMind Demis Hassabis a profesor Stephen Hawking.

4. Zostaneme bez práce

Táto prastará obava je známa už od čias priemyselnej revolúcie. Už prvé montážne linky, ktoré nemali ani štipku vlastnej inteligencie, sa zdali robotníkom v tomto ohľade nebezpečné.

V súčasnosti vedci pracujú v laboratóriách s robotmi, ktoré dokážu sami vytvoriť hypotézu a na základe experimentov ju overovať. Stále však musia existovať ľudia, ktorí dokážu naprogramovať takéto dômyselné stroje.

5. Naše vnúčatá budú roboty

Livescience napokon vidí aj približovanie ľudí a robotov. Už dnes niektorí ľudia akoby boli kyborgami. Nezaobídeme sa bez smartfónov, denne nosíme a používame niekoľko ďalších technologických hračiek.

Vo vývoji sú inteligentné látky, prostredníctvom ktorých by oblečenie dokázalo monitorovať fyziologické funkcie a zdravotný stav nositeľa. Existujú umelé končatiny ovládané priamo mozgom, bionické oči, syntetická koža, vo výhľade sú bionické vnútorné orgány.

Umelé systémy robia to, čo do nich bolo vložené ľudským umom a úsilím, ale budúcnosti už nemusí byť na prvý pohľad jednoznačné, kto je robot a kto nie.