Stroje postupne preberú takmer všetku prácu. Čo bude s ľuďmi?
Úradníci, ľudia v call centrách či fabrikách ale aj príslušníčky najstaršieho remesla. Tí všetci sú v budúcnosti ohrození, pretože ich prácu podľa expertov preberú roboti. Nejde o krvavú revolúciu, proces sa už začal a prebieha nebadane. Čo bude s ľuďmi, keď ich prácu preberie umelá inteligencia?
Hrozba pre strednú triedu
"Blíži sa čas, kedy stroje prekonajú ľudí v akejkoľvek úlohe," povedal profesor počítačových vied Moshe Vardi z Rice University v Texase na stretnutí Americkej asociácie pre rozvoj vedy. "Spoločnosť si musí položiť otázku ešte predtým, ako sa to stane skutočnosťou: Ak sú stroje schopné robiť takmer všetku prácu ako ľudia, čo potom budú robiť ľudia?"
Podobné varovanie zaznieva priebežne už roky. K popredným hlasom proti umelej inteligencii patrí fyzik Stephen Hawking a technologickí magnáti Bill Gates a Elon Musk. Podľa nich môže byť umelá existencia existenčnou hrozbou pre ľudstvo. Kampaň Stop Killer Robots (Zastavte vraždiacich robotov) sa dostala dokonca na pôdu OSN. Nejde však len o hrozby z akčných sci-fi filmov, problém to bude aj ekonomický a sociálny.
Hrozba umelej inteligencie podľa Vardiho spočíva hlavne v tom, že môže vyvolať 50-percentnú nezamestnanosť a zároveň zničiť strednú triedu a zhoršiť nerovnosť medzi ľuďmi.
Miliardy dolárov do výskumu
Spoločnosti ako Google, Facebook, IBM a Microsoft zvyšujú investície do umelej inteligencie na niekoľko miliárd dolárov ročne. Jedným z príkladov automatizácie môže byť to, ako Facebook dokáže rozpoznávať tváre. Google zase dominuje pri napĺňaní svojej vízie samostatne riadených vozidiel. Vedci predpokladajú, že na cestách budú dominovať do 25 rokov a znížia počet nehôd o 90 percent.
Súboj o prácu prebieha práve teraz. Čínske továrne firiem Foxconn a Samsung sa snažia nahradiť lacnú pracovnú silu precíznymi strojmi. Odvážny plán predpokladá nahradenie tisícok ľudí do roku 2018.
Varujú aj čísla z iných štúdií. Konzultantská spoločnosť McKinsey tvrdí, že 80 percent úradníckej práce sa dá automatizovať. Na druhej strane - z práce riaditeľov sa dá automatizovať len 20 percent. Vyzerá to tak, že dobre platené a vysoko špecializované pozície sú lepšie chránené pred umelou inteligenciou.
Percentage of jobs susceptible to automation globally #RT pic.twitter.com/Okr95FDUyz
— Colm McGlinchey (@ColmMcGlinchey) February 15, 2016
Vyspelejší sú odolnejší
Znepokojuje aj spoločný report z dielne Oxfordskej univerzity a finančnej skupiny Citi. Podľa ich odhadu je v krajinách OECD až 57 percent pracovných miest náchylných k automatizácii. Výška percenta sa v jednotlivých krajinách líši, všetko záleží od ekonomickej vyspelosti. V USA je náchylnosťna úrovni 47-percent, v Británii 35, v Thajsku až 72 a v Etiópii 85 percent. Krajina masovej výroby a lacnej pracovnej sily Čína má 77-percentnú náchylnosť.
Väčšina ohrozených pozícií patrí k nízko kvalifikovaným profesiám, príkladom je práca v call centrách alebo v rôznych odvetviach spracovateľského priemyslu. "Chystáte sa postaviť proti sexuálnym robotom? Ja nie," naznačuje ďalšie možnosti umelej inteligencie v budúcnosti Vardi.
Lenže aj kvalifikovanejšie pozície sú ohrozené. Pre masy finančných poradcov môže byť zásadným faktorom rozvoj algoritmov, ktoré odporúčajú investície a možnosti úspor klientom. Dokonalé algoritmy umelej inteligencie nebudú len pomáhať, ale stanú sa ich priamou konkurenciou.
Zachráni nás vzdelanie?
Report Citi a Oxfordu navrhuje pripraviť sa skôr, ako zmeny udrú na spoločnosť naplno. Najzásadnejším faktorom bude vzdelávanie. Veľké investície do neho môžu zmierniť dopady príchodu robotov do všetkých oblastí.
Ak umelá inteligencia spôsobí masívnu nezamestnanosť, bude to mať dopad na politickú stabilitu aj na nárast nerovnosti. Menej kvalifikovaní budú súťažiť o menší a menší podiel práce. Citi odhaduje, že umelá inteligencia príliš rýchlo zničí niekoľko typov pracovných miest, pričom nové s inou kvalifikáciou sa budú vytvárať pomalšie.
Priemyselná revolúcia znamenala uľahčenie práce. Silu ľudských svalov nahrádzali ťažké mechanizmy. Utopické predstavy predpokladali, že ľudia si oddýchnu a budú pracovať len pár dní v týždni. Situácia sa však vyvinula inak a hoci je efektivita práce oveľa vyššia, ľudia zväčša pracujú mnoho hodín alebo nepracujú, stredná cesta sa nestala dominantnou. V súčasnosti navyše vieme, že život bez práce má aj výrazné negatíva. "Som presvedčený, že práca je nevyhnutná pre ľudské zdravie," tvrdil Vardi.
