Ľudstvo je pre vedecký pokrok v najväčšom ohrození, tvrdí Hawking
Ľudstvo je v ohrození pre množstvo rizík, ktoré sú výsledkom jeho vlastnej činnosti. Myslí si to svetoznámy britský vedec Stephen Hawking.
Riziko umelej inteligencie
Medzi tieto riziká podľa neho patrí najmä možnosť jadrovej vojny, globálne otepľovanie či geneticky upravené vírusy. Vedec tiež upozorňuje, že ďalšie pokroky v oblasti vedy a techniky budú vytvárať nové možnosti toho, "ako sa veci môžu pokaziť". Ľudstvo môže podľa Hawkinga dlhodobo prežiť, za predpokladu, že sa mu podarí založiť kolónie na iných planétach.
"Aj keď pravdepodobnosť katastrofy na planéte Zem v určitom roku je pomerne nízka, v priebehu času sa zvyšuje a stáva sa takmer istou v najbližších tisícoch alebo desaťtisícoch rokov," zdôraznil vedec na svojich prednáškach, ktoré vysiela rozhlasová stanica BBC a pri ktorých reaguje na otázky publika. "Do tej doby by sme sa mali rozšíriť vo vesmíre a k iným hviezdam, aby katastrofa na Zemi neznamenala koniec ľudskej rasy. Nebudeme ale schopní vybudovať sebestačné kolónie vo vesmíre najmenej ďalších sto rokov, takže musíme byť veľmi opatrní v tomto období," upozornil vedec.
Podľa BBC je iróniou, že táto prominentná postava v oblasti vedy označuje práve vedecký pokrok za hlavný zdroj nových hrozieb. Pri predchádzajúcich príležitostiach Hawking zdôrazňoval potenciálne riziko umelej inteligencie, ktorá by získala dostatočnú moc na to, aby spôsobila vyhynutie ľudstva. Zároveň je ale presvedčený, že ľudia prídu na spôsob, ako toto riziko eliminovať. "Pokrok nezastavíme, ani nemôžeme zmeniť, takže musíme rozpoznať nebezpečenstvo a dostať ho pod kontrolu. Som optimista a verím, že to dokážeme," povedal vedec.
Apel na budúce generácie vedcov
Pri žiadosti, či by niečo neporadil mladým vedcom, Hawking povedal, že by si mali zachovať zmysel pre to, aby mohli žasnúť nad "rozsiahlosťou a komplexnosťou" vesmíru. Zo svojho osobného uhla pohľadu je vraj nadšený z toho, že mohol pri svojom fyzickom hendikepe zostať nažive a pokračovať vo výskume teoretickej fyziky. Nie je podľa neho nič úžasnejšie, než dosiahnuť nejaký objav, na ktorý doteraz nikto iný neprišiel.
Hawking tiež povedal, že budúce generácie výskumných pracovníkov by si mali byť vedomé toho, ako vedecký a technický pokrok mení svet. A mali by pomáhať širokej verejnosti to pochopiť. "Je dôležité zabezpečiť, aby tieto zmeny išli správnym smerom. V demokratickej spoločnosti to znamená, že každý musí mať základné znalosti o vede, aby mohol prijímať podložené rozhodnutia o budúcnosti," zdôraznil vedec. "Takže jasne prezentujte, čo sa snažíte vo vede urobiť, a ktovie, možno dospejete aj k tomu, že to pochopíte aj vy sami," zažartoval.
Široká verejnosť Hawkinga pozná aj vďaka tomu, že je doživotne pripútaný na invalidný vozík. Vedec trpí vážnou sklerózou, ktorá mu spôsobila ochrnutie prakticky celého tela. Od roku 1985 s okolitým svetom komunikuje len pomocou špeciálneho počítača, ktorý za neho hovorí elektronickým hlasom.
Podľa jeho dcéry Lucy, ktorá sa živí ako novinárka a spisovateľka a ktorá s ním spolupracovala na vydaní vedeckej knihy pre deti, udržuje Hawkinga pri živote aj nesmierna tvrdohlavosť a vôľa, pri ktorej je schopný využiť všetku svoju energiu na to, aby sa sústredil na svoj cieľ. Nejde mu vraj len o holé prežitie, ale hlavne o to, aby svojou prácou prispel do vedomostného fondu spoločnosti.