Trump sa s dohodou o ťažbe na Ukrajine zrejme prepočítal. Dáta o ložiskách sú ešte z čias ZSSR, kopanie by stálo miliardy
Donald Trump plánuje uzavrieť dohodu, ktorá by Spojeným štátom zabezpečila prístup k ukrajinským nerastným surovinám kľúčovým pre moderný priemysel a obranu. Očakáva sa, že by tento obchod mohol pomôcť USA znížiť závislosť od Číny, no realita ukrajinských zásob a ich dostupnosti je omnoho komplikovanejšia.
Administratíva Donalda Trumpa finalizuje dohodu, ktorá by Spojeným štátom zabezpečila exkluzívny prístup k ukrajinským nerastným surovinám. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má v piatok (27.2.) osobne vycestovať do Washingtonu, aby dané dokumenty podpísal.
Náš východný sused je pritom často prezentovaný ako „zásobáreň“ strategických kovov, a pre Trumpa by tak malo ísť o veľmi výhodný obchod. Najmä vzhľadom na to, že dohoda údajne neobsahuje žiadne body o bezpečnostných zárukách od USA.
Realita však môže byť oveľa zložitejšia. Hoci na papieri Ukrajina disponuje významnými ložiskami, ich ťažba a spracovanie prináša technologické, finančné a geopolitické výzvy, ktoré môžu z Trumpovho veľkolepého obchodu urobiť neudržateľný projekt.
Podľa návrhu dohody by polovica príjmov z týchto surovín išla do fondu na obnovu Ukrajiny. Portál Politico však píše, že akékoľvek nadšenie nad týmto obchodom môže byť predčasné – ukrajinské zásoby sú totiž často odhadované na základe zastaralých sovietskych dát, ktoré vôbec nepočítali s nákladmi na ich spracovanie či s dnešnými technologickými požiadavkami.
Staré údaje, neprístupné ložiská
Na prvý pohľad sa zdá, že Ukrajina sedí na zásobách strategických surovín, ktoré by mohli zmeniť jej ekonomiku. Ministerstvo prírodných zdrojov krajiny uvádza, že sa v nej nachádza okolo 5 % svetových zásob kľúčových nerastov, ako sú grafit, titán, lítium či urán.
Tieto prvky sú nevyhnutné pre moderný priemysel, obranu a výrobu batérií, čo by mohlo pomôcť USA znížiť závislosť od Číny.
Hoci sa to na papieri javí skvele, v praxi je situácia komplikovanejšia. Z viac ako 20 000 známych ložísk na Ukrajine bolo len 8 000 analyzovaných ako potenciálne využiteľných, pričom reálna ťažba prebiehala ešte pred ruskou inváziou iba na necelých 4 000 z nich.
Navyše, mnohé odhady sa stále zakladajú na sovietskych údajoch zo 60. až 80. rokov, ktoré boli zhromažďované v úplne iných podmienkach, s inou technológiou a bez reálneho plánovania pre budúce investície. Český web Seznam Zprávy doplnil, že dáta o ukrajinských ložiskách sú často nekompletné, nesystematické a stále len prechádzajú digitalizáciou.
Nájsť suroviny je jedna vec, ťažiť druhá
Aj keby sa ukázalo, že Ukrajina skutočne disponuje rozsiahlymi zásobami nerastných surovín, ťažba by nebola ani lacná, ani rýchla. Vybudovanie moderných baní a spracovateľských závodov by si vyžiadalo miliardy dolárov a roky príprav. Napríklad len rozvoj desiatich najperspektívnejších ložísk by podľa Ukrajinského geologického prieskumu stál okolo 15 miliárd dolárov.
Jedným z hlavných problémov je aj technologická náročnosť spracovania vzácnych kovov. Ich extrakcia je komplikovaná, často si vyžaduje náročné chemické procesy a vysoké investície.
Portál Politico informuje, že iba tri krajiny na svete – Čína, USA a Rusko – dokážu tieto materiály efektívne spracovať, čo znamená, že aj keby sa ich podarilo na Ukrajine vyťažiť, museli by byť spracované v zahraničí. A iróniou je, že práve Čína ovláda až 90 % globálneho spracovania vzácnych zemín.
Ďalším problémom je zdevastovaná infraštruktúra. Ťažba nerastov si vyžaduje cesty, železnice, stabilné elektrické siete či závody na spracovanie rudy, no vojna zničila značnú časť ukrajinskej ekonomiky.
Svetová banka a Európska komisia odhadujú, že obnova krajiny bude stáť viac ako 500 miliárd dolárov, pričom len odstránenie mín a nevybuchnutej munície môže trvať viac ako desaťročie.
Na ďalšej strane sa dočítate, ako ťažbu ďalej komplikuje Rusko a prečo si Trump mohol myslieť, že Ukrajina má viac zásob nerastov: