Prečo rastie záujem o nenápadné Grónsko? Ťažbu surovín brzdia dve hlavné prekážky, miestni v tom prsty nemajú
Grónsko má bohaté nerastné zdroje, no ťažbu brzdí nedostatok infraštruktúry a environmentálne obavy. Obyvatelia sa ťaženiu nebránia, no chcú mať slovo pri rozhodovaní.
Grónsko, najväčší ostrov na svete, je známe nielen svojím drsným podnebím, ale aj obrovským nerastným bohatstvom.
V geologickom vývoji Grónska sa zachovali stopy sopečných erupcií, kolízií kontinentov aj výstupov lávy z islandského hotspotu.
Výsledkom je prítomnosť cenných nerastov, vrátane kritických minerálov používaných v technológiách zelenej energie.
Grónsko obsahuje významné zásoby prvkov vzácnych zemín, no ich ťažba je komplikovaná, keďže sa často nachádzajú v zložitých minerálnych štruktúrach spolu s rádioaktívnymi látkami, ako je urán. Téme sa viac venoval portál BBC.
Oveľa rýchlejšie zmapovanie
Prvý významný minerál objavený v Grónsku bol kryolit – „ľad, ktorý sa nikdy neroztopí.“ Tento materiál bol v minulosti kľúčový pri výrobe hliníka pre lietadlá počas druhej svetovej vojny.
Dnes sa vedci domnievajú, že Grónsko môže ukrývať veľké zásoby ropy a zemného plynu. Napriek desaťročiam prieskumov sa však doposiaľ nepodarilo nájsť komerčne využiteľné ložiská.
Geologické mapovanie Grónska prebieha už viac ako storočie. Vedci pôvodne odhadovali, že pri ich vtedajšom tempe by trvalo 200 rokov, kým zmapujú celé územie bez ľadu. S modernými technológiami sa podarilo spracovať podrobnejšie mapy, ktoré poskytujú cenné údaje o možných ložiskách nerastov.
Čo brzdí ťažbu?
Napriek svojmu bohatstvu ostrov čelí výrazným prekážkam pri ťažbe. Grónsku takmer úplne chýba infraštruktúra – medzi mestami neexistujú cesty ani železnice a doprava je možná len loďou alebo lietadlom. Táto izolácia sťažuje nielen prieskum, ale aj potenciálnu prepravu surovín.
Environmentálne riziká sú ďalšou veľkou výzvou. Grónsko má skúsenosti so znečistením spôsobeným ťažbou – ťažké kovy z minulých baní prenikli do pôdy a vody, pričom ich stopy sú viditeľné aj po 50 rokoch.
Grónčania chcú rokovať
Okrem toho sa grónsky ľadovec topí alarmujúcim tempom – odhaduje sa, že stráca až 30 miliónov ton ľadu za hodinu.
Záujem o Grónsko rastie aj kvôli geopolitike a snahe zabezpečiť nezávislé dodávky kritických minerálov mimo Číny a Afriky. Dánska premiérka Mette Frederiksenová však zdôraznila, že budúcnosť ťažby závisí od rozhodnutia samotných Grónčanov.
Obyvatelia sú ochotní diskutovať o možnostiach, no chcú byť aktívne zapojení do rozhodovacích procesov a zabezpečiť, aby rozvoj baní neohrozil ich životné prostredie a tradičný spôsob života.