Trump si "brúsi zuby" na Grónsko. Dánsko priznalo, že obranu roky zanedbávalo
Dánsko priznalo, že roky zanedbávalo obranu Grónska, ktoré je jeho autonómnym územím. Agentúra Reuters informovala, že premiérka krajiny Mette Frederiksenová vo štvrtok neskoro večer uviedla, že požiadala o stretnutie s nastupujúcim prezidentom USA Donaldom Trumpom, ale neočakáva, že sa s ním stretne pred jeho inauguráciou 20. januára.
Trump v utorok nevylúčil, že na opätovné získanie Grónska použije vojenský alebo ekonomický tlak.
„Dlhé roky sme zanedbávali potrebné investície do lodí a lietadiel na monitorovanie nášho kráľovstva a teraz sa s tým snažíme niečo urobiť,“ povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen novinárom.
Dánska vláda oznámila prvé výrazné zvýšenie výdavkov na obranu Grónska niekoľko hodín po tom, ako novozvolený prezident USA Donald Trump prvýkrát zopakoval svoju túžbu kúpiť toto arktické územie, čo urobil 22. decembra na sociálnej sieti Pravda.
Dvojciferná suma v balíku
Dánsky minister obrany Poulsen uviedol, že balík predstavuje „dvojcifernú sumu“ v dánskych korunách, teda najmenej 1,5 miliardy dolárov. Poulsen uviedol, že umožní nákup dvoch nových inšpekčných lodí, dvoch nových bezpilotných lietadiel s dlhým doletom a dvoch ďalších tímov psích záprahov, informovala v decembri BBC.
Ak Trump skutočne splní svoju hrozbu anektovať Grónsko silou, takáto invázia by bola "najkratšou vojnou na svete", poznamenal v piatok Politico.
"V Grónsku nie sú žiadne obranné kapacity. Američania by ju prevzali," povedal pre spravodajský server Ulrik Pram Gad, vedúci výskumný pracovník Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie.
Ochrana Grónska pred inváziou
V roku 1951 podpísali Spojené štáty s Dánskom dohodu, v ktorej sa zaviazali chrániť Grónsko pred inváziou. Po 74 rokoch sa hrozba zo strany Ameriky blíži, uvádza Politico.
Hoci niet pochýb o tom, ktorá krajina by v boji zvíťazila, Dánsko by mohlo mať väčšiu šancu, keby sa obrátilo na právnikov. Kodaň by sa ich mohla opýtať, či je EÚ nejakým spôsobom povinná brániť Grónsko, či sa môže odvolávať na klauzulu NATO o spoločnej obrane proti útoku najväčšieho člena aliancie a aké sú záväzky Washingtonu podľa zmluvy z roku 1951, konštatuje Politico.
Dánska premiérka Frederiksenová po štvrtkovom stretnutí s lídrami strán zastúpených v parlamente vrátane dvoch zástupcov Grónska zopakovala, že neverí, že by sa budúci šéf Bieleho domu pokúsil zmocniť Grónska silou. „Nemáme dôvod domnievať sa, že sa tak stane,“ povedala premiérka.
Aká bude budúcnosť Gruzínska?
Trump však na svojej utorkovej tlačovej konferencii nevylúčil použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na obsadenie Panamského prieplavu alebo Grónska. Jeho slová odmietli viacerí európski politici.
Grónska vláda v stredu vyhlásila, že „Grónsko patrí grónskemu ľudu“ a že o jeho budúcnosti rozhodujú výlučne jeho obyvatelia. Uviedla však, že bude naďalej spolupracovať s USA ako s jedným zo svojich najbližších partnerov.
Grónsko má veľké zásoby nerastných surovín a ropy, hoci ťažba ropy a uránu je zakázaná. Územie má strategickú polohu v Arktíde a nachádza sa na ňom vojenská základňa USA. Grónsko je kľúčové pre americkú armádu a jej systém včasného varovania pred balistickými raketami, uviedla agentúra Reuters.
Ostrov, na ktorom žije približne 57 000 ľudí, je neoddeliteľnou súčasťou Dánskeho kráľovstva so samosprávou vo vnútorných záležitostiach od 1. mája 1979. Dánsko, ktoré je členom EÚ a NATO, naďalej riadi bezpečnostnú a zahraničnú politiku Grónska, poznamenala agentúra Reuters.
Pozrite si archívnu reportáž z 8. januára 2025 o tom, ako Trump chce Grónsko, Kanadu aj prieplav.