Modrá obloha neznamená čisté ovzdušie, takmer každý na svete dýcha znečistený vzduch. Ako sa dá znížiť riziko?
Každý miluje dúšok čerstvého vzduchu. Bohužiaľ, až príliš často je vzduch, ktorý vdychujeme, čokoľvek, len nie čerstvý a čistý, napísala agentúra AP.
Znečistený vzduch zabíja
Hoci sa kvalita ovzdušia na rôznych miestach a deň odo dňa výrazne líši, takmer celý svet - teda asi 99 percent svetovej populácie - je niekedy vystavený vzduchu, ktorý nespĺňa prísne normy stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Znečistený vzduch, plný škodlivých plynov alebo drobných neviditeľných častíc, ktoré prenikajú do ľudského tela, podľa odhadov zdravotníckej agentúry OSN každoročne predčasne zabije sedem miliónov ľudí.
Desiatkam miliónov obyvateľov, ktorí žijú v jedných z najznečistenejších miest na svete - ako je indické Dillí, bangladéšska Dháka, thajský Bangkok alebo indonézska Jakarta - môže pripadať, že zlému vzduchu sa nedá uniknúť.
Podľa Tanushree Gangulyovej z chicagského Inštitútu energetickej politiky však ľudia môžu urobiť množstvo vecí. Prvou z nich je pochopiť, že vzduch nie je znečistený len vtedy, keď vyzerá ako smog. „Modrá obloha vám nezaručí čistý vzduch,“ povedala Gangulyová.
Nebezpečné látky v ovzduší
Znečisťujúce látky v ovzduší často vznikajú pri spaľovaní vecí - palív, ako sú uhlie, zemný plyn, nafta a benzín na výrobu elektriny a dopravu; plodín alebo stromov na poľnohospodárske účely alebo v dôsledku požiarov v prírode.
Medzi najnebezpečnejšie patria jemné častice, ktoré možno vdýchnuť a ktoré sa označujú ako pevné častice. Najmenšie z nich - známe ako PM 2,5, pretože majú priemer menší ako 2,5 mikrometra - sa môžu dostať hlboko do ľudských pľúc a vznikajú väčšinou pri spaľovaní palív. Hrubšie častice, známe ako PM 10, sú podľa WHO spojené so poľnohospodárstvom, cestami, ťažbou alebo vetrom, ktorý roznáša erodovaný prach.
Medzi ďalšie nebezpečné znečisťujúce látky patria plyny ako oxid dusičitý alebo oxid siričitý, ktoré tiež vznikajú pri spaľovaní palív, uviedla Anumita Rojčaudhuríová, odborníčka na znečistenie ovzdušia z Centra pre vedu a životné prostredie v Dillí.
Zdroje a intenzita znečistenia ovzdušia sa v rôznych mestách a ročných obdobiach líši. Napríklad v indonézskom hlavnom meste Jakarte prispievajú k zlému ovzdušiu hlavne staré motorky a priemyselné kotly, zatiaľ čo v mestách v Thajsku a Indii je hlavnou príčinou nárastu znečistenia ovzdušia spaľovanie poľnohospodárskeho odpadu.
Pece na vypaľovanie tehál, v ktorých sa kúri uhlím, prispievajú ku znečisteniu v bangladéšskom hlavnom meste Dháke. A sezónne lesné požiare spôsobujú problémy v Brazílii a Severnej Amerike.
Druhý najvýznamnejší faktor predčasného úmrtia
Podľa nedávnej správy Health Effects Institute je znečistenie ovzdušia druhým najvýznamnejším rizikovým faktorom predčasného úmrtia na svete, hneď po vysokom krvnom tlaku.
Krátkodobé vystavenie znečistenému vzduchu môže vyvolať astmatické záchvaty a zvýšiť riziko infarktu a mŕtvice, najmä u starších ľudí alebo ľudí so zdravotnými problémami. Dlhodobé vystavenie môže spôsobiť vážne srdcové a pľúcne problémy, ktoré môžu viesť až k smrti, vrátane srdcových ochorení, chronickej obštrukčnej pľúcnej choroby a pľúcnych infekcií.
Nedávna analýza detskej agentúry OSN zistila, že viac ako 500 miliónov detí v krajinách východnej Ázie a Tichomoria dýcha nezdravý vzduch a znečistenie je každý deň spojené s úmrtím 100 detí mladších ako päť rokov.
June Kunugiová, regionálna riaditeľka UNICEF pre východnú Áziu, uviedla, že znečistený vzduch ohrozuje rast, poškodzuje pľúca a ovplyvňuje kognitívne schopnosti detí. „Každý nádych je dôležitý, ale príliš mnohým deťom môže každý nádych uškodiť,“ povedala.
