Zlá kvalita ovzdušia v Európskej únii každoročne zabíja. Otepľovanie planéty je veľkou hrozbou
Nie sú to pandémie ani smrteľné infekcie, ale klimatické zmeny. Svetová zdravotnícka organizácia označuje otepľovanie planéty spôsobené človekom za najväčšiu hrozbu pre globálne zdravie v 21. storočí. Zlá kvalita ovzdušia v Európskej únii každoročne zabije okolo 240 000 ľudí.
Povrchová teplota na Zemi stúpne do roku 2100 o 1,5 stupňa Celzia v prípade, že sa bude postupovať podľa scenárov na znižovanie produkcie oxidu uhličitého. Ale ak sa bude pokračovať v súčasnom tempe znečisťovania ovzdušia, globálna teplota sa zvýši až o takmer 5 stupňov.
Rozširujú sa púšte, pribúdajú obdobia horúčav
Súčasný nárast priemernej globálnej teploty je rýchlejší ako klimatické zmeny v minulosti. Je spôsobený predovšetkým spaľovaním fosílnych palív ľuďmi. Rozširujú sa púšte, pribúdajú obdobia úmorných horúčav a lesných požiarov, zmenšujú sa ľadovce a ubúda morský ľad.
„Vlani sme zaznamenali najhorúcejší apríl v histórii meraní. Ten bol súčasťou dlhej šnúry obdobia s rekordne vysokými teplotami , ktoré sa ťahalo celých 11 mesiacov,“ povedal Clare Nullis zo Svetovej meteorologickej organizácie.
Vyššia hladiny morí a kyslejšie oceány
Následky klimatických zmien budú pretrvávať storočia v podobe vyššej hladiny morí a kyslejších oceánov. Zmena klímy ohrozuje ľudí nedostatkom potravín a vody, častými záplavami, väčším počtom chorôb a ekonomickými stratami. Klimatické zmeny môžu byť príčinou migrácie a vojnových konfliktov.
„Skutočne mám obavy, čo nás čaká v budúcnosti. Myslím na moje deti a na to, ako bude vyzerať naša planéta. Je to veľmi znepokojujúce,“ povedala matka dvoch detí z Tokia Momoko Hašiguči.
Lídri sveta sa pravidelne schádzajú na svetových konferenciách a hľadajú spôsoby, ako klimatickú katastrofu odvrátiť alebo o tom aspoň debatujú. Na stretnutia o znečisťovaní planéty cestujú na veľkých prúdových lietadlách, ktoré spália desaťtisíce ton benzínu.
Konferencia COP29 v Azerbajdžane
Doteraz posledná konferencia s označením COP29 bola v Azerbajdžane, ktorý žije z príjmov z vývozu fosílnych palív. Teda surovín, ktorých využívanie znečisťuje ovzdušie najviac.
Hegemónia bohatých oproti zúfalstvu chudobnejších. Tak vyzeral boj o klimatickú pomoc pre rozvojové krajiny. Podľa tvrdo vybojovanej dohody majú rozvojové krajiny dostať od bohatých ročne 300 miliárd dolárov do roku 2035.
Chudobné krajiny dohodu kritizujú
Kým zástupcovia Veľkej Británie, OSN a Európskej únie označili dohodu za krok vpred, predstavitelia chudobných krajín ju považujú za žalostne nedostatočnú.
„300 miliárd dolárov pre rozvojové krajiny? To musí byť vtip. Určite by sme to nemali brať na ľahkú váhu a už vôbec tomu nehodláme zatlieskať. Tu nejde len o nejakú deklaráciu. Rozvojové krajiny majú právo povedať, či to berieme alebo nie?“ povedala členka nigérijskej delegácie Nkiruka Maduekwe.
„Ďalšou témou, na ktorú sa musíme sústrediť, je znižovanie emisií. Táto klimatická konferencia sa tým primárne nezaoberala. Aj keď na Európsku úniu útočili, dokázali sme sa posunúť dopredu. Je to menej ako by sme chceli, ale lepšie, ako sme sa obávali,“ povedal komisár EK pre klímu a čisté energie Wopke Hoekstra.
Od dokonalosti sú ďaleko
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok vyspelých krajín, ktoré sú zodpovedné za najviac emisií spôsobujúcich klimatické zmeny. Dohoda má od dokonalosti ďaleko. Podľa Ústavu pre svetové zdroje sú najchudobnejší a najzraniteľnejší právom sklamaní, že najbohatšie krajiny neponúkli viac peňazí, keď sú v hre životy miliárd ľudí.
„Sme v prednom rade na frontovej línii krízy, ktorú sme nespôsobili. Zodpovednosť za jej vznik by mala byť súčasťou medzinárodného práva a nielen politických debát,“ povedal predstaviteľ Vanuatu pre klimatické zmeny Ralph Regenvanu.
Záverečný dokument z Azerbajdžanu položil základy pre nasledujúcu klimatickú konferenciu, ktorá sa uskutoční na budúci rok priamo v brazílskom amazonskom pralese.
Rokovania budú pokračovať
Južná Kórea hostila piate prípravné rokovanie OSN, ktorého výsledkom má byť nová medzinárodná dohoda o plastoch. Zástupcovia viac ako 170 štátov mali prijať záväzné opatrenia na zníženie celosvetového znečistenia plastmi. Proti boli najmä krajiny, pre ktoré je výroba plastov významným zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu. Rokovania budú teda pokračovať na budúci rok.
„Dva a pol roka sme strávili chodením okolo horúcej kaše. Sme veľmi sklamaní, že sa nám opäť nepodarilo dosiahnuť zmysluplnú dohodu. Pozitívne je aspoň to, že 100 krajín zastupujúcich miliardy ľudí, sa dokázalo postaviť proti výrobcom plastov a za zmenu prístupu, ktorý je nevyhnutný na riešenie krízy spojenej so škodlivým vplyvom plastov na životné prostredie,“ povedal Graham Forbes z hnutia Greenpeace.
Lámeme nelichotivé rekordy
Ťažba a spaľovanie fosílnych palív, z ktorých sa plasty vyrábajú, zvýšila množstvo skleníkových plynov v atmosfére, čo viedlo k radiačnej nerovnováhe. Súčasná koncentrácia oxidu uhličitého v globálnej atmosfére sa za uplynulých 270 rokov zvýšila o polovicu, kým metánu dokonca dvojnásobne.
Hodnoty koncentrácie oxidu uhličitého sú v súčasnosti vyššie ako kedykoľvek za uplynulé dva milióny rokov, v prípade metánu hovoríme o rekordných hodnotách za posledných 800-tisíc rokov.