Mrazivé svedectvá medika z frontu: Ruský vojak brutálne popravil dievča na štvorkolke, potom len pokrčil plecami

Ruský IT špecialista na fronte zachraňuje životy ruských vojakov. Po tom, čo bol svedkom brutálneho zaobchádzania s vojakmi a civilistami, sa rozhodol emigrovať.

V Boroďanke našli nové pohrebisko. Ležia tam civilisti, ktorých Rusi zabili počas prvých dní vojny
Foto: TASR/AP

„Vždy som bol proti režimu. Protestoval som spolu s prívržencami Navaľného,“ hovorí Alexej Žiljajev v úvode rozhovoru pre ruský exilový web The Moscow Times, na ktorý upozornil český portál Seznam Zprávy.

„Keď sa to začalo, s manželkou sme sa často hádali. Ona stále opakovala tie propagandistické frázy, že Ukrajinci už osem rokov bombardujú Donbas, ale ja som s tým nesúhlasil,“ pokračuje 39-ročný IT špecialista z predmestia Petrohradu.

Zdravotník v prvej línii

Napriek tomu sa v novembri 2023, rok a pol po začiatku Putinovej invázie na Ukrajinu, rozhodol prihlásiť do ruskej armády. Na železničnej stanici v Petrohrade videl nával zranených a zmrzačených vojakov smerujúcich do sanatória, čo ho presvedčilo, že by im mohol pomôcť priamo na fronte. V minulosti pracoval ako zdravotník.

Žiljajev sa stal vojenským lekárom a armáda ho nasadila na frontovú líniu v Luhanskej oblasti, jednej zo šiestich ukrajinských oblastí, ktoré Moskva nezákonne anektovala.

To, že Žiljajev skutočne pracoval ako zdravotník potvrdila organizácia "Idite Lesom" (Straťte sa), ktorá pomáha Rusom vyhnúť sa brannej povinnosti.

Neľudské zaobchádzanie s vojakmi aj civilistami

V rozhovore pre ruský server opísal, že bol svedkom neľudského zaobchádzania s vojakmi a civilistami. Bol umiestnený v zákopoch hneď za jednotkami, ktoré sa priamo zúčastňovali na bojoch. Každý deň bol nútený odvážať mŕtvych a zranených priamo z bojiska. Aj keď v jeho starostlivosti nezomrel žiadny zranený vojak, ich utrpenie bolo podľa jeho slov nepredstaviteľné.

„Dokonca aj tie 'pozitívne' príbehy sú hrozné. Tí, ktorí prežili, často prichádzajú o končatiny, amputácie sú tam na dennom poriadku,“ povedal.

Prekvapil ho prístup ruskej armády k masovým útokom. Do boja nasadzovali obrovské množstvo slabo vyzbrojených vojakov.

Ukrajinci sa naopak snažili posielať skôr bezpilotné lietadlá než mužov. „V priemere sme mali z pätnásťčlenných skupín sedem mŕtvych ruských vojakov a dvoch ukrajinských,“ priblížil bývalý zdravotník a dodal, že ukrajinské sily si svojich vojakov vážia.

Ak ruské jednotky začnú postupovať, Ukrajinci sa stiahnu na pripravené pozície a začnú na nepriateľa strieľať.

„Niekedy je na frontovej línii toľko dronov, že na každého ruského vojaka pripadá päť dronov. Spomínam si na 18-ročného chlapca, ktorý práve prišiel. Bol v poli 20 minút, dron ho zasiahol výbušninou a bol mŕtvy,“ opísal Žiljajev.

Do bojov ich nasadili aj za to, že sa neoholili

Rusko v tom čase nasadzovalo bezpilotné lietadlá pomerne obmedzene. „Velitelia často používali špičkové drony len na pozorovanie priebehu útokov ako vo videohre. Jeden operátor mi povedal, že sledoval, ako vojaci postupne umierajú bez toho, aby podnikli akúkoľvek akciu na ich záchranu“ dodal.

Účasť na týchto masových útokoch bola pre vojakov trestom, nie štandardnou povinnosťou. Muži v týchto radoch boli pre veliteľov nežiadúci z najrôznejších dôvodov, od toho, že sa neholia, až po to, že sú nakazení hepatitídou. Najextrémnejšou formou trestu bolo zatvorenie do tzv. jamy, provizórneho priestoru na zadržiavanie.

„Jedného poručíka poslali do jamy a prišiel o obe nohy kvôli omrzlinám. A to len preto, že sa nepáčil dôstojníkovi,“ prezradil absurdné dôvody na tresty, ktoré sa pre vojakov neraz stali osudnými.

Vojaci sa podľa neho tiež často sebapoškodzovali, aby sa vyhli boju. Jedného takéhoto dôstojníka poslali na samovražednú misiu a prinútili ho podpísať dokument, v ktorom uviedol, že sa zranil úmyselne a že svoj hriech „odčiní krvou v boji“.

„Dvadsať vojakov v jame dostalo len niekoľko chlebov a liter a pol vody na celý deň, počas ktorého museli vykonávať ťažkú fyzickú prácu a boli fyzicky a psychicky týraní. Niektorí museli vstúpiť do útočných jednotiek, v podstate 'oddielov smrti' s takmer nulovou šancou na prežitie,“ priblížil Žiljajev.

„Ústava tvrdí, že okupované územia patria Rusku, ale neplatia tu žiadne zákony, nikoho nechránia. Velitelia si tu môžu robiť, čo sa im zachce,“ doplnil s tým, že obzvlásť zraniteľní boli ukrajinskí vojnoví zajatci a civilisti.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok