Mrazivé svedectvá medika z frontu: Ruský vojak brutálne popravil dievča na štvorkolke, potom len pokrčil plecami
Ruský IT špecialista na fronte zachraňuje životy ruských vojakov. Po tom, čo bol svedkom brutálneho zaobchádzania s vojakmi a civilistami, sa rozhodol emigrovať.
Bezdôvodná vražda
Najhorší prípad sa podľa frontového lekára stal v júli 2024: „Boli sme umiestnení na veliteľskom stanovišti divízie v meste Žitlovka. V jednom momente nás službukonajúci dôstojník zavolal na kontrolné stanovište. Medzi kontrolným stanovišťom a lesom viedla poľná cesta a miestni obyvatelia, ktorí tam ešte boli, po nej pravidelne jazdili na bicykloch. Na zemi ležalo dievča so štvorkolkou. Bola toľkokrát postrelená, že ju nebolo možné zachrániť,“ povedal.
Ešte horšia však bola reakcia jej vraha. „Vystrieľal do nej polovicu zásobníka a ešte mal tú drzosť povedať, že vystrelil len dvakrát - raz na výstrahu a druhýkrát, aby ju zabil. Keď sa ho potom môj kolega opýtal, prečo to urobil, len pokrčil plecami. Jeho nadriadený ho za to nikdy nepotrestal,“ opísal najhorší zážitok svojho pôsobenia v armáde Žiljajev.
Životný cyklus vojaka v prvej línii skončí smrťou alebo zmrzačením
Po mesiacoch sledovania smrti a utrpenia si bol čoraz istejší, že jeho snaha pomôcť ľuďom je márna. „Niekedy som si spomenul na priezviská vojakov, ktorých som evakuoval alebo ošetroval. Potom som tie mená začal spoznávať v hláseniach o obetiach. A tak to išlo ďalej a ďalej,“ vysvetľuje svoje dôvody odchodu.
„Vtedy som si uvedomil, aká je moja práca z lekárskeho hľadiska nezmyselná. Životný cyklus ruského vojaka sa nevyhnutne končí stretom, v ktorom musí buď zabiť, alebo byť zabitý. A ja nechcem robiť ani jedno,“ povedal na svoju obranu.
Alexeja zranil granát vo februári 2024, keď zasiahol jeho obrnené vozidlo počas jednej z misií. Napriek zraneniam sa mu podarilo poskytnúť prvú pomoc a evakuovať sa do nemocnice. „Nebyť toho, že vojenské nemocnice stráži vojenská polícia ako väzenie, asi by som sa vtedy pokúsil o útek,“ priznal.
Svedectvom chce otvoriť oči všetkým zástancom vojny
V auguste 2024 sa z frontu nakrátko vrátil domov do Petrohradu a nakoniec odcestoval do Bieloruska, kde sa skontaktoval s organizáciou "Idite Lesom". Tá mu pomohla dostať sa do Francúzska, kde po príchode požiadal o azyl. Ak sa vráti do Ruska, hrozí mu až 15 rokov za mrežami za dezertovanie.
Dnes bojuje s úzkosťou v dôsledku posttraumatickej stresovej poruchy. Napriek všetkému však zostáva hrdý na svoju lekársku prácu. „Nič neľutujem, zachránil som životy, veľa životov. A myslím si, že to za niečo stojí,“ vyhlásil s presvedčením, že jeho práca nebola zbytočná.
„Dúfam, že môj príbeh pomôže ľuďom doma pochopiť, že na tejto vojne nie je nič správne. A ja sa nebojím hovoriť - všetok strach, ktorý by som kedy mal, som nechal tam, vo vojne,“ uzavrel svoje rozprávanie.
Pozrite si reportáž o zadržaných severokórejských vojakoch z 11. januára 2025: