Rekordné teploty menia podobu modrej planéty. Horúčavy prekonali všetky možné limity, tvrdí odborníčka
Neznesiteľné horúčavy, smrtiace búrky a záplavy, pred ktorými niet úniku. V roku 2024 boli miliardy ľudí na celom svete vystavené rekordným klimatickým podmienkam - extrémnym teplotám, povodniam, búrkam, požiarom a suchu.
Keďže sa tento rok blíži ku koncu, závery, ktoré si z neho môžeme odniesť, sú pochmúrne a do očí bijúce. Rok 2024 bol podľa európskych klimatológov najteplejším rokom od začiatku historických záznamov. Toto prvenstvo však nemusí trvať dlho, uvádza agentúra Reuters.
Na prahu klimatickej katastrofy
„Takto vyzerá život teraz a nebude to o nič ľahšie. Môže sa to len zhoršiť. To so sebou prináša zmena klímy,“ povedal Andrew Pershing z nezávislej organizácie Climate Central so sídlom v USA.
„Keďže naďalej znečisťujeme ovzdušie, budeme mať teplejšie oceány a krajiny. Každý rok navyše musíme počítať s väčšími a neobvyklejšími búrkami“ dodal.
Ďalší odborníci volia ešte tvrdšie slová. „Sme na prahu nezvratnej klimatickej katastrofy,“ uvádza sa v správe o stave klímy do roku 2024.
Historické oteplenie
Podľa údajov služby Európskej únie Copernicus o klimatických zmenách sa tento rok po prvýkrát oteplilo o viac ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím v rokoch 1850 až 1900.
Najteplejším dňom, aký bol kedy nameraný, bola nedeľa 21. júna tohto roka. Historická teplota sa udržala až do pondelka 22. júna. Nasledujúci deň sa trochu ochladilo. Tieto po sebe idúce rekordy zaznamenali meteorológovia počas najteplejšieho obdobia na Zemi - od júna do augusta 2024, uvádza Climate Central. Počas týchto troch mesiacov čelila miliarda ľudí extrémnym horúčavám, prívalovým dažďom, smrtiacim záplavám, búrkam a lesným požiarom.
Kolapsy a úmrtia
Vlny horúčav zásadným spôsobom menia situáciu, uviedla Friederike Ottová z organizácie World Weather Attribution (WWA), ktorá skúma, ako zmena klímy ovplyvňuje extrémne počasie. Svet zaspal, povedala Ottová.
„Potrebujeme lepšiu informovanosť o probléme už len preto, aby sme sa dokázali prispôsobiť dnešným teplotným rekordom - a samozrejme, bude to ešte horšie,“ dodala.
V období od 16. do 24. júna viac ako 60 % svetovej populácie trpelo extrémnymi horúčavami spôsobenými zmenou klímy. Vlna horúčav postihla ľudí na celom svete - od Číny cez Bangladéš, Etiópiu, Egypt a Nigériu až po Brazíliu. Dotkla sa aj životov Američanov a Európanov.
„Počet dní, keď je ľudský organizmus na hranici svojho normálneho fungovania, sa zvyšuje,“ povedal Pershing. Pakistan a Perzský záliv sú podľa neho dve oblasti, ktoré sa tento rok priblížili k bodu zlomu. Stovky ľudí zomreli počas moslimskej púte do Mekky v Saudskej Arábii, kde teploty prekročili 50 stupňov Celzia.
K rekordne vysokým teplotám prispieva nedostatok zelene, klimatizácia aj príliš veľa betónu, ktorý zadržiava teplo, uviedol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Nárast počtu prírodných katastrof
Horúčavy a sucho podnietili vznik lesných požiarov v Stredomorí, Spojených štátoch a Latinskej Amerike. Požiare však vypukli aj v brazílskej močaristej oblasti Pantanal. „Pantanal je vlhká oblasť, ktorá by nemala horieť celé mesiace,“ poznamenáva Ott.
Nové „normálne“ teploty najviac zasiahnu tých najzraniteľnejších. „Ľudia, ktorí zomierajú v dôsledku horúčav, nie sú milionári a miliardári,“ povedal Pershing.
„Ak ste dostatočne bohatý človek, môžete si dovoliť klimatizáciu, máte vozidlo, ktoré vás dopraví tam, kam potrebujete, máte možnosti, ako sa ochladiť. Ak k týmto veciam nemáte prístup alebo o ne prídete v dôsledku výpadku prúdu alebo búrky, opäť vás to robí o niečo zraniteľnejšími,“ povedal.
Nedostatok informácií môže zabíjať
V Afrike je takmer 93 % pracovníkov vystavených extrémnemu teplu. Na Arabskom polostrove je postihnutých viac ako 83 percent pracovníkov. Ďalší na rade by mohli byť pracovníci v Európe a strednej Ázii.
Spojené štáty tento rok zasiahli okrem iného dva ničivé hurikány - Milton a Helene. Španielsko zasiahli smrtiace záplavy. Podľa Otta sú tieto katastrofy príkladom „zlyhania predstavivosti“ a odmietania prispôsobiť sa.
„Nepotrebujeme len predpovede počasia alebo varovania. Potrebujeme aj cvičenie. Potrebujeme cvičenia na prežitie všade tam, kde sa môžu vyskytnúť vážne povodne, a tie sa môžu vyskytnúť kdekoľvek,“ povedala.
Z jej pohľadu zlyháva aj infraštruktúra. „Spôsob, akým sme z riek urobili kanály a utesnili všetky plochy, bude znamenať katastrofálne škody pri každej povodni,“ domnieva sa odborníčka.
Problémom je ľahostajnosť
Nikto neočakáva rýchly koniec extrémneho počasia, ale Ottová dúfa, že ľudia dokážu zmeniť spôsoby, akými znečisťujú planétu. Pozitívum vidí aj v tom, že Európa sa na povodne pripravila lepšie ako kedykoľvek predtým, a preto bolo menej obetí.
Riziko však spočíva v ľudskej ľahostajnosti. „Ľudia majú tendenciu zvyknúť si na existujúce podmienky a to ich otupuje,“ povedal Pershing. Ľahostajnosť môže spôsobiť aj ochromenie.
„Tento rok bol najteplejší, minulý rok bol tiež najteplejší a s najvyššou pravdepodobnosťou bude nasledujúci rok opäť najteplejší,“ uzavrela klimatologička.
Pozrite si archívnu reportáž o rekordných teplotách v Európe zo 7. apríla 2024: