Bombardovanie bez nábojov. Kimova nová zbraň robí Juhokórejčanom zo života peklo, nevedia zaspať

Hlasné a praskavé zvuky, ktoré znejú ako zlovestný obrovský gong. Vytie vlkov, piskot kovu, výkriky ako z hororového filmu, delostrelectvo alebo dokonca zúrivá opica, ktorá búcha do rozbitého klavíra. Takto opisujú obyvatelia juhokórejskej dediny Dangsan hluk od svojich severných susedov.

"Privádza nás to do šialenstva. V noci sa nedá spať," povedala 37-ročná An Mi-hee pre webovú stránku The New York Times.

Od júla Severná Kórea vysiela z reproduktorov pozdĺž svojej hranice s Južnou Kóreou zvuky 10 až 24 hodín denne. Ide o jeden z najbizarnejších dôsledkov zhoršujúcich sa medzikórejských vzťahov, ktoré klesli na najnižšiu úroveň za posledné roky, píše CNN Prima News.

Obdobie zmierenia a napätia

Po kórejskej vojne (1950 - 1953), ktorá sa skončila len prímerím, sa v oboch Kóreách už desaťročia striedajú obdobia zmierenia a napätia. Pod vedením Kim Čong-una však KĽDR v posledných rokoch zaujala tvrdší postoj.

Pchjongjang prerušil akýkoľvek dialóg so Soulom a Washingtonom, zdvojnásobil testovanie jadrových rakiet a vyhlásil, že Južnú Kóreu už nepovažuje za partnera pre zjednotenie, ale za nepriateľa, ktorého anexia by bola cieľom akejkoľvek vojny.

Juhokórejský prezident Yoon Suk-yeol, ktorý sa ujal funkcie v roku 2022, tiež zaujal konfrontačnejší prístup. Vyzval na šírenie myšlienky slobody na Severe s cieľom preniknúť do informačného vákua, na ktorom Kim Čong-un buduje svoju totalitnú vládu.

Južná Kórea tiež rozšírila spoločné vojenské cvičenia so Spojenými štátmi a Japonskom, ktoré zahŕňali lietadlové lode, strategické bombardéry a lietadlá stealth, aby odradila Kim Čong-una.

Bombardovanie bez nábojov

Zhoršujúce sa vzťahy čoraz viac ovplyvňujú životy ľudí žijúcich pozdĺž demilitarizovanej zóny medzi Severnou a Južnou Kóreou, kde rastúce nepriateľstvo Kim Čong-una voči Juhu nadobúda podobu "hlučného bombardovania".

"Je to bombardovanie bez nábojov," povedala pani An. Keď hovorila zo svojej obývačky, vonku sa ozývali vzdialené zvuky podobné gongu. Navyše sa zdalo, že hluk je s pribúdajúcou nocou čoraz hlasnejší. "Najhoršie je, že nevieme, kedy sa to skončí, či sa to vôbec skončí," povedala.

V dedine Dangsan, kde žije pani An, je 354 obyvateľov, z ktorých väčšina má viac ako 60 rokov. Je to jedna z dedín najviac postihnutých severokórejskou psychologickou vojnou. Leží na severnom pobreží ostrova Ganghwa západne od Soulu a od Severnej Kórey ju delí len jeden a pol kilometra mora. "Prial by som si, aby vysielali len svoje staré urážky a propagandistické piesne," povedal 67-ročný An Seon-hoe.

"Boli by to aspoň ľudské zvuky a my sme ich mohli zniesť," dodal.

Čítajte viac

Severná Kórea opäť vyslala na južného suseda balóny s odpadkami. Tentoraz dopadli pred sídlo prezidenta v Soule

Ostnaté drôty a mínové značky = demilitarizovaná zóna

Reproduktory sú súčasťou demilitarizovanej zóny od 60. rokov 20. storočia, rovnako ako ploty z ostnatého drôtu a výstražné mínové značky.

Obyvatelia žijúci pozdĺž hranice brali propagandistické vysielanie ako bežnú súčasť života v pohraničnej oblasti, keďže súperiace vlády ich zapínali a vypínali podľa aktuálnej politickej situácie. Keď bolo vysielanie aktívne, obe strany urážali vedúcich predstaviteľov štátu na druhej strane hranice.

Cez 4 kilometre širokú demilitarizovanú zónu sa niesol ženský hlas, ktorý vyzýval juhokórejských vojakov, aby zbehli do "ľudového raja" na severe, zatiaľ čo juhokórejské vysielanie lákalo severokórejských vojakov sladkými K-popovými melódiami.

Najnovšie "bombardovanie" zo Severu však neobsahuje žiadny ľudský hlas ani hudbu - len nepretržité zvuky, ktoré dedinčania opisujú ako "dráždivé" a "stresujúce". Tieto zvuky údajne vedú k nespavosti, bolestiam hlavy a dokonca spôsobujú potraty kôz, menej vajec u sliepok a v jednom prípade náhlu smrť psa.