Klimatickú krízu by zmiernili potraviny na prídel. S obmedzeným prístupom k mäsu súhlasí až tretina ľudí
To, že ku globálnej klimatickej zmene prispieva aj vysoká spotreba mäsa, vedci vedia už dlho. Pomôcť by mohol v tomto prípade napríklad systém prideľovania. Nový prieskum zisťoval, ako veľmi (ne)populárny by bol takýto krok.
Je prakticky nespochybniteľné, že klimatická zmena je reálna, a že predstavuje pre svet obrovský problém. Jej následky môže pozorovať v reálnom čase v podstate každý, napríklad na nedávnej intenzívnej povodňovej aktivite v Európe, či na nezvyčajne silnom hurikáne Milton, ktorý aktuálne trápi Ameriku.
Vedci sa preto snažia prísť aj s menej tradičnými riešeniami a opatreniami na zmiernenie klimatickej krízy. Jedným z nich by mohlo byť aj obmedzenie konzumovania mäsa, keďže chov zvierat, najmä dobytku, výrazne prispieva ku produkcii skleníkových plynov a úbudku úrodnej pôdy.
Podľa nového prieskumu, o ktorom informuje portál IFL Science, by dokonca takýto krok nebol až taký nepopulárny. Vedci sa respondentov pýtali, aký majú názor na scenár, v ktorom by boli niektoré potraviny, napríklad mäso, na prídel.
Nápad sa pozdáva tretine ľudí
Až tretina z nich pritom odpovedala, že by s takýmto krokom súhlasila. Ešte viac pochopenia našla možnosť zvýšenia daní na mäso a mäsové výrobky. Súhlasilo by s ňou až 44 % respondentov.
O prieskum sa postarali vedci zo švédskej Univerzity v Uppsale, pričom odpovede zozbierali od 9 000 ľudí z 5 krajín.
Vedci takisto zisťovali, ako by sa ľudia cítili ohľadom prideľovania či výraznejšieho zdaňovania fosílnych palív, keďže spaľovacie motory patria medzi najväčších producentov skleníkových plynov.
Názor verejnosti bol v tomto prípade ešte pozitívnejší. S palivom na prídel súhlasilo 38 % respondentov, s vyšším zdanením 39 %.
Spravodlivé riešenie
Autori prieskumu zároveň argumentujú, že hoci sa môže tento krok javiť ako kontroverzný, v spoločnosti by mohol nájsť pochopenie.
„Jednou z výhod prídelov je, že môžu byť vnímané ako spravodlivé, ak sú nezávislé od príjmu. Politiky vnímané ako spravodlivé sa často tešia väčšej akceptácii,“ okomentoval doktorand Oskar Lindgren, ktorý prieskum viedol.
Vedci však priznávajú, že názory respondentov sa líšia na základe ich sociálneho pozadia. Napríklad, účastníci prieskumu z USA či z Nemecka nápad o prideľovaní mäsa častejšie odmietali. Naopak, najvyššej podpore sa tento koncept tešil v južnej Afrike či v Indii.
„Prídel sa môže zdať ako dramatické riešenie, ale taká je aj zmena klímy,“ uzavrel Lindgren.
Pozrite si reportáž o historicky najhorúcejšom lete: