Dažde storočia. Klimatická zmena zdvojnásobuje šancu na ničivé povodne v Európe
Podľa vedcov sa podobné udalosti stávali v Európe raz za sto rokov. Onedlho môžu byť však častejšie a ničivejšie.
Zmena klímy zdvojnásobila možnosť silných povodní v strednej Európe a s ďalším globálnym otepľovaním spôsobeným fosílnymi palivami budú povodne ničivejšie. Vyplýva to z novej štúdie tímu World Weather Attribution, ktorú má ČTK k dispozícii.
Z analýzy vyplynulo, že nedávne dažďové zrážky spôsobené búrkou Boris boli najsilnejšie, aké zatiaľ odborníci v strednej Európe zaznamenali. Na štúdii spolupracovali experti z Českého hydrometeorologického ústavu.
Pravdepodobnosť silných dažďov, ako priniesla búrka Boris, sa podľa štúdie kvôli zmene klímy zdvojnásobila a zároveň hrozí riziko, že môžu byť o sedem percent silnejšie. Ak oteplenie planéty dosiahne dva stupne Celzia, čo sa očakáva v roku 2050, spadne pri podobných búrkach najmenej o päť percent zrážok viac a budú sa vyskytovať o 50 percent častejšie ako teraz.
Zišli sa viaceré faktory
Vedci tvrdia, že kombinácia poveternostných javov, vrátane prúdenia studeného vzduchu nad Alpami a veľmi teplého vzduchu nad Stredozemným a Čiernym morom, vytvorila tento rok „dokonalú búrku“, ktorá v polovici septembra spôsobila silné zrážky v strednej Európe.
Čaká nás ešte extrémne počasie? Musíme byť pripravení, hovorí klimatológ a načrtol, aká bude zima
Na základe historických údajov možno podľa expertov povedať, že so súčasným oteplením planéty o 1,3 stupňa Celzia sa podobná situácia stane raz za 100 až 300 rokov. Hoci išlo o veľmi ojedinelú udalosť, zmena klímy ju podľa vedcov urobila intenzívnejšou a do budúcnosti pravdepodobnejšou.
„Povodne v strednej Európe v rokoch 1997 a 2002 boli popísané ako udalosti, ktoré sa stávajú raz za sto rokov, ale o dve desaťročia neskôr sa globálne oteplenie zvýšilo z 0,5 na 1,3 stupňa Celzia a tieto silné povodne sa opakovali. Európa sa navyše otepľuje ešte rýchlejšie ako zvyšok sveta,“ uviedol klimatológ Bogdan Chojnicki z Univerzity prírodných vied v Poznani a jeden z autorov štúdie.
Vyžiadali si ľudské životy
„Mali by sme bojovať za zastavenie klimatických zmien, aby sme sa vyhli obrovským sociálnym a ekonomickým nákladom,“ dodal. Septembrové povodne v strednej Európe majú zatiaľ na svedomí 24 ľudských životov.
Záplavová voda býva vždy kontaminovaná. Hygienici varujú ľudí pred vznikom krysej žltačky
V polovici septembra región v strednej Európe zasiahli veľmi silné zrážky. Za štyri dni dažďov sa na mnohých miestach prekonali zrážkové rekordy. Storočnú vodu zaznamenali desiatky meracích miest. Päť ľudí zahynulo, osem ľudí sa stále nezvestných.
Na štúdii sa podieľali vedci z univerzít a meteorologických agentúr z Poľska a Rakúska, Nemecka, Švédska, Spojených štátov, Veľkej Británie a Holandska.
World Weather Attribution je medzinárodná spolupráca vedcov, ktorí analyzujú, vyhodnocujú a informujú o možnom vplyve zmeny klímy na extrémne počasie, ako sú búrky, extrémne zrážky, vlny horúčav a sucha. Doteraz vydali viac ako 80 štúdií.
Pozrite si reportáž o pomoci po povodniach: