Povodne vytvorili raj pre komáre. Čaká nás invázia? Odborníčka pre ta3 povedala, na čo sa pripraviť
Voda zaplavila mnohé časti Slovenska a nahrala tým aj komárom, pre ktoré vytvorila vhodné podmienky na liahnutie. Podľa odborníčky by sme mohli ich zvýšený výskyt pocítiť už do 2 týždňov.
Záplavy, ktoré prednedávnom zasiahli Slovensko, so sebou priniesli aj iný nepríjemný problém. Zvlhčená pôda a stojatá voda totiž prajú komárom, ktoré práve na takéto miesta radi kladú vajíčka.
Bratislava v reakcii na toto riziko už spustila monitoring liahnisk. Aktuálne prebieha v dostupných oblastiach na území celej Bratislavy. Tam, kde je to potrebné, vykonáva zásahy. Po opadnutí vody v momentálne zaplavených oblastiach sa prioritne zameria na monitoring daných území.
Znamená to teda, že môžeme čoskoro očakávať zvýšený výskyt tohto nepríjemného hmyzu? A ak áno, aké sú riziká? Tieto, ale aj iné otázky sme sa spýtali odborníčky na komáre Bratislavského samosprávneho kraja Lucie Strelkovej.
Záplavy sú rajom pre komáre
„Záplavové komáre kladú vajíčka na suchú pôdu s predpokladom, že bude raz za čas zaplavená vodou. Zatiaľ nevieme, podľa čoho to vedia. Priamo na hladinu stojatej vody kladú vajíčka tzv. domové komáre počas celej sezóny opakovane. Práve povodne zaplavujú veľké územia pokryté nakladenými vajíčkami, ktoré čakajú na vhodné podmienky na liahnutie lariev,“ vysvetlila pre ta3 Strelková.
Dodáva, že vhodné podmienky na liahnutie ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad teploty či prítomnosť denného svetla. Práve však počas povodní zvyčajne dochádza k najväčším premnoženiam tohto neslávne známeho hmyzu.
Zvýšené počty komárov zatiaľ vo všeobecnosti citeľné nie sú, no dá sa očakávať, že situácia sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých týždňov. Všetko pritom závisí od teploty vzduchu.
„V lete, keď sú vysoké teploty okolo 30 °C, prebehne cyklus od vyliahnutia lariev komárov z vajíčok po výlet dospelého komára cca za týždeň. Pri nižších teplotách okolo 15 °C sa to môže natiahnuť aj na tri týždne. Prvé larvy komárov sa začínajú liahnuť už na začiatku povodne, keď sa voda začína rozlievať do vyschnutých ramien a mimo svoje koryto. V priemere môžeme pocítiť zvýšenie počtu komárov do dvoch týždňov od záplavy,“ odhadla Strelková.
Monitoring momentálne prebieha najmä v Bratislave, keďže ňou preteká Dunaj a prítomnosť komárov je v nej úplne bežná aj mimo obdobia záplav. Výnimkou však podľa odborníčky nie je v podstate žiadna časť krajiny. „Na väčšine územia, kde dochádza k povodniam, dochádza aj k premnoženiam komárov. Na komárie premnoženia sú zvyknuté aj iné časti Slovenska, nielen v okolí riek Dunaj a Morava,“ hovorí.
Príliš rizikové nie sú, no chrániť sa dá
Hoci môže premnoženie komárov vyvolávať u obyvateľov obavy, riziká s ním spojené podľa Strelkovej nie sú väčšie než v „bežný deň“.
„Záplavové druhy komárov prenášajú zväčša ochorenia, ktoré zatiaľ u nás nie sú rozšírené. Momentálne je ich zdravotné riziko hlavne vo zvýšenom počte štípancov,“ vysvetľuje. Dodáva, že napríklad západonílsku horúčku prenášajú domové druhy komárov, ktorých výskyt je na Slovensku tak či tak bežný.
„Riziko rozšírenia nových ochorení prinášajú invázne druhy komárov, ktoré sa u nás začínajú udomácňovať,“ dodala.
Čo sa týka ochrany pred komármi, Strelková odporúča ľuďom hlavne vhodné oblečenie a preventívne opatrenia. „Voľné nepriliehavé dlhé rukávy a nohavice z husto tkaných materiálov a zadovážením si sieťok na okná. Liahnutie domových komárov môžu obmedziť aj tým, že raz za týždeň spotrebujú alebo povylievajú vodu z rôznych nádob na svojich pozemkoch. Pravidelným kosením zas zredukujú množstvo úkrytov pre dospelé komáre na svojich pozemkoch,“ odporúča odborníčka.
Mestá a obce môžu taktiež využívať preventívne metódy proti liahnutiu komárov, v horších prípadoch existujú biologické a chemické spôsoby ich odstránenia.
„Obce a mestá môžu všeobecne z hľadiska prevencie proti komárom napr. čistiť kanály a sprietočňovať ramená, aby tam voda nestála, starať sa o vegetáciu, ktorá slúži ako vhodný úkryt, zvyšovať informovanosť verejnosti o liahniskách na súkromných pozemkoch, odstraňovať čierne skládky,“ menuje Strelková.
„Ak hovoríme o záplavových druhoch komárov, môžu začať uskutočňovať plán na biologickú reguláciu komárov, ktorý zahŕňa zmapovanie potenciálnych liahnisk komárov, ich monitorovanie a aplikáciu biologických látok v prípade potreby. Keď už sú dospelé komáre rozletené, zostáva nám iba prečkať toto obdobie alebo v krajnom prípade použiť chemické prípravky, ktoré však majú negatívny dopad na všetky živočíchy aj zdravie obyvateľov,“ doplnila.
Zlou správou však je, že častejším štípancom od komárov sa pravdepodobne najbližšie týždne nevyhneme. Dospelé komáre žijú asi mesiac. S klesajúcimi teplotami sa bude ich život skracovať. „Nepríjemné je, že na konci záplavy nám začalo babie leto, ktorého vyššie teploty prajú práve komárom,“ uzavrela odborníčka.
Pozrite si reportáž o výskyte komárov po záplavách: