Rozdávala humanitárnu pomoc. Ukrajinci odsúdení za kolaboráciu s Rusmi odmietajú, že sú nepriatelia štátu
"Nezaslúžim si byť tu" je vyhlásenie, ktoré sa dá od človeka vo väzení čakať. Ale Tetjana Potapenková neoblomne trvá na tom, že nie je tým, za koho ju má ukrajinský štát. Odpykáva si prvý z piatich rokov za mrežami a je jednou zo 62 odsúdených za kolaboráciu vo väzení neďaleko Dnipra, píše britská BBC.
Tetjana pochádza z 300 kilometrov vzdialeného Lymanu, ktorý v roku 2022 šesť mesiacov okupovala ruská armáda. Vysvetľuje, že vo svojom bydlisku 15 rokov pôsobila ako dobrovoľníčka a úzko spolupracovala s miestnymi úradmi. Za to, že v tom pokračovala aj po príchode Rusov, teraz platí vysokú cenu.
Rozdávala humanitárnu pomoc
Podľa ukrajinskej prokuratúry sa protiprávne ujala oficiálnej funkcie u okupantov. Rozdávala napríklad humanitárnu pomoc. "Zima sa skončila, ľudia nemali jedlo, niekto sa za nich musel postaviť," hovorí. "Nemohla som predsa týchto starých ľudí opustiť, vyrástla som medzi nimi," vysvetľuje.
Táto 54-ročná žena je jednou zo skoro 2000 ľudí odsúdených za kolaboráciu s Ruskom na základe zákona spísaného narýchlo v roku 2022. Podľa Kyjeva je jeho účelom odradiť ľudí od toho, aby s votrelcami sympatizovali a spolupracovali.
Poslancom trvalo len niečo cez týždeň, kým schválili novelu trestného zákonníka, podľa ktorej sa kolaborácia stala trestným činom. Išlo o vec, na ktorej sa od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym, nedokázali zhodnúť.
Nedobrovoľná spolupráca
Pred začiatkom plnohodnotnej invázie Tetjana spolupracovala s úradmi, aby susedom zaistila napríklad drevo na vykurovanie. Tvrdí, že keď sa Lymanu zmocnili Rusi, istý známy ju presvedčil, aby spolupracovala aj s nimi, aby sa k miestnym ľuďom dostali toľko potrebné lieky.
"Nespolupracovala som s nimi dobrovoľne," uisťuje. "Vysvetľovala som, že hendikepovaní ľudia nemajú lieky, ktoré potrebujú. Niekto ma nafilmoval, zverejnil to na internete a ukrajinskí vyšetrovatelia potom tvrdili, že som pracovala pre Rusov," hovorí.
Po oslobodení Lymanu boli súdu predložené dokumenty, ktoré Potapenková podpísala a z ktorých vyplýva, že sa ujala oficiálnej funkcie v rámci okupačnej správy. "Akého zločinu som sa dopustila?", pýta sa rozčúlene.
Zákon o kolaborácii
Zákon o kolaborácii z roku 2022 bol spísaný s cieľom zabrániť ľuďom, aby pomáhali postupujúcej ruskej armáde, vysvetľuje Onysija Syňuková z kyjevského Centra pre ľudské práva Zmina. "Legislatíva sa ale vzťahuje na všetky možné činnosti, aj také, ktoré neohrozujú národnú bezpečnosť," uvádza. Ide napríklad o spochybňovanie protiprávnosti ruskej invázie, jej podporu v reálnom svete aj na internete, až po pôsobenie v politických alebo vojenských funkciách okupačnej mocnosti. Tresty sú tvrdé, za kolaboráciu hrozí až 15 rokov väzenia.
Syňuková a jej kolegovia analyzovali väčšinu prípadov, keď boli ľudia za kolaboráciu odsúdení. Hovorí, že zákon spoluprácu s okupantmi pojíma príliš široko. Myslí si, že poslanci by mali vziať do úvahy realitu života pod okupáciou, ktorá hocikde trvá už skoro dva a pol roka.
V Lymane, ktorý Rusi pravidelne ostreľujú, Tetjanin manžel Volodymyr hovorí, že si pripadá ako v diere. Domácnosť sa bez jeho ženy rozpadá a on a ich postihnutý syn nejako prežívajú vďaka pomoci susedov. Tetjana mohla dostať miernejší trest, keby sa priznala. "Nikdy nepriznám, že som nepriateľ štátu," vyhlasuje.
Nepriatelia štátu
Ale nepriatelia štátu na Ukrajine sú a ich činnosť má smrtiace následky. Vlani na jeseň ruská strela zasiahla kaviareň v dedine Hroza v Charkovskej oblasti, kde sa konal pohreb ukrajinského vojaka. Zabila 59 ľudí, skoro štvrtinu obyvateľov dediny. Ukrajinská tajná služba neskôr informovala, že tip dali Rusom dvaja miestni obyvatelia, Volodymyr a Dmytro Mamonovci.
Bratia sú bývalí policajti, ktorí údajne za okupácie Hrozy začali s Rusmi spolupracovať. Keď dedinu oslobodila ukrajinská armáda, utiekli s ruskými jednotkami cez hranicu, ale so svojimi niekdajšími susedmi zostali v kontakte. A tí im nevedomky povedali o chystanom pohrebe. Ukrajinská prokuratúra bratov obžalovala z vlastizrady, ale je nepravdepodobné, že by niekedy skončili v ukrajinskom väzení.
Tí, ktorí sa dopustia závažných zločinov, ako je navádzanie ruských útokov, odovzdávanie vojenských informácií alebo organizovanie "referend" s cieľom legitimizovať okupačnú správu, sú väčšinou súdení v neprítomnosti. Na lavici obžalovaných sa objavujú ľudia s menej závažnými obvineniami.
Podľa Ženevských konvencií má ruská okupačná správa umožniť ľuďom, aby mohli ďalej žiť svoje životy. Tak ako to robila Tetjana Potapenková, keď ruské jednotky v máji 2022 obsadili Lyman. Na východe Ukrajiny sa objavilo niekoľko podobných prípadov. Ide napríklad o riaditeľa školy uväzneného za to, že prijal ruské osnovy. Jeho advokát hovorí, že osnovy síce prijal, ale ruské výukové materiály nepoužíval.
Charkovskej oblasti hrozí väzenie správcovi športového štadióna, ktorý aj v čase okupácie pokračoval v organizovaní stretnutia. Podľa advokátov zorganizoval dva priateľské zápasy medzi miestnymi tímami.
Rozsudky porušujú medzinárodné humanitárne právo
OSN upozorňuje, že také rozsudky porušujú medzinárodné humanitárne právo. "Trestné činy sa na okupovanom území dejú a treba pohnať na zodpovednosť ľudí za ujmu, ktorú spôsobili Ukrajine, ale stretávame sa aj s tým, že zákon je uplatňovaný nespravodlivo," hovorí Danielle Bellová, šéfka misie OSN monitorujúca ľudské práva na Ukrajine. Misia uznáva, že niektoré veci sa zlepšujú.
Generálny prokurátor nariadil svojim podriadeným, aby sa pri vyšetrovaní prípadov kolaborácie riadili medzinárodným humanitárnym právom. Parlament v blízkej dobe plánuje ďalšie zmeny zákona. Podľa jednej z nich by niektorí odsúdení dostávali pokuty a nie tresty odňatia slobody.
Pozrite si reportáž z 22. augusta 2024 o tom, ako Zelenskyj navštívil pohraničné oblasti. ↓