Zvýšenie morálky či vyslanie odkazu spojencom. Čo sa Ukrajine podarilo dosiahnuť vpádom do Ruska?
Ukrajinci 6. augusta prekvapili nepriateľa a prenikli do ruskej Kurskej oblasti v najefektívnejšej ofenzíve celej vojny. Prípravy prebiehali v prísnej tajnosti, takže aj spojenci boli rovnako prekvapení ako Rusko. Čo tým chcela Ukrajina dosiahnuť?
Ide o najvýznamnejšie ukrajinské víťazstvo za posledné dva roky, píše vo svojom komentári pre denník The Telegraph britský politik a bývalý europoslanec Daniel Hannan.
Ruská infraštruktúra je degradovaná, mosty zhodené, plynové zariadenia zasiahnuté. V dosahu je teraz viac letísk, rafinérií a zásobovacích skladov. Jadrová elektráreň v Kursku je ohrozená. Vysídliť museli približne 130-tisíc ruských civilistov.
Aký je však strategický cieľ Ukrajiny? Ako to už býva, ofenzíva mala hlavný cieľ a niekoľko vedľajších, píše Hannan.
Hlavným cieľom bolo podľa britského politika zmeniť kalkuláciu v Rusku, aby sa vojna stala menej atraktívnou a aby sa kľúčové postavy obrátili proti mužovi odhodlanému viesť ju za každú cenu - Vladimirovi Putinovi.
Hannan približuje, čo chcela Ukrajina dosiahnuť.
Zvýšenie morálky
Po prvé, Zelenského vláda potrebovala zvýšiť morálku. Neúspech protiofenzívy z minulého leta zmazal úspechy predchádzajúcich jesenných bojov v Charkove a Chersone. Odvtedy je hybnou silou Rusko, ktoré neustále rozširuje svoju zónu kontroly na Donbase. Moskva postupuje smerom k mestu Pokrovsk, ktoré je dôležitým dopravným uzlom. Zelenskyj tak pripomenul svojim ľuďom, že stále môžu vyhrať.
Odkaz spojencom
Po druhé, rovnaký odkaz Ukrajinci vyslali aj spojencom v Európe a Severnej Amerike, z ktorých niektorí sa pýtali, či by mali otvorene podporovať zdanlivo nevyhrateľnú vojnu. Teraz sa zdá byť jasné, že ak spojenci Ukrajiny v NATO výslovne povolia použitie rakiet dlhého doletu v Rusku, Ukrajina bude naďalej dosahovať zisky.
Po tretie, cieľom útoku je odlákať ruské sily z Ukrajiny.
Vyjednávanie so zajatcami
Po štvrté, ruskí vojnoví zajatci sú cenným nástrojom na vyjednávanie. Ukrajina chce návrat svojich azovských dobrovoľníkov a ďalších vojakov. A matky ruských brancov naliehajú na výmenu väzňov.
Naklonenie misky váh
Po piate, Ukrajina naklonila misky váh vo svoj prospech pred akýmikoľvek rokovaniami o konečnom urovnaní. Kým Rusko okupovalo časť ukrajinského územia, Zelenskyj nemal s čím vyjednávať. Teraz otvoril dvere výmene územia.
Urobiť vojnu nepopulárnou
Ale všetko sú to podriadené ciele, dodáva Hannan. "Zelenskyj vie, že najistejším spôsobom ako ukončiť vojnu, je zvrhnúť Putina, ktorý mysticky túži vytvoriť akýsi protektorát nad Kyjevom, ktorý považuje za rodisko Ruska. Áno, Putina motivuje aj hlad po energetických zásobách pod Donbasom a vo vodách pri Kryme. Ale aj keby bola anexia jeho štyroch ukrajinských oblastí uznaná, nedá pokoj, kým Kyjev neuzná ruskú suverenitu, aspoň v zahraničnej politike," myslí si britský politik.
Stratégiou Ukrajiny je teda urobiť vojnu u Rusov nepopulárnou. Tí si ešte pamätajú nepokoje, ktoré predchádzali odchodu z Afganistanu v roku 1988. Vojna si vtedy vyžiadala 15-tisíc sovietskych obetí. Cieľom Kyjeva je tiež presvedčiť generálov, že náklady na vojnu sú príliš vysoké.
Začalo to zničením ruskej čiernomorskej flotily. Potom Ukrajina zaútočila na ropné a plynové zariadenia s úmyslom narušiť hospodárstvo. Bezpilotné lietadlá zasiahli vojenské ciele až v ďalekej Moskve a Murmansku. Teraz Kyjev na ruskej pôde používa zbrane dodané Západom.
Putinova odpoveď
Aká bola Putinova odpoveď? "Ďalej zasahovať proti médiám, popierať, že existuje problém, a vydávať nevýrazné záruky víťazstva," píše Hannan. Putin poveril svojho bývalého ochrankára Alexeja Djumin (ktorý pochádza z Kurska) "operáciou Pomsta“.
Avšak Putin sa sústredil na Donbas a neodklonil významnejší počet vojakov. Západné spravodajské zdroje odhadujú, že z Krymu a Záporožia bolo do Kurskej oblasti vyslaných okolo 5-tisíc mužov, ale nikto z Donecka, kde prebieha hlavná ruská ofenzíva. "A 5-tisíc ani zďaleka nezodpovedá úlohe získať späť územie."
Rusku ešte nedošli peniaze, ale...
Veľkým pokušením v každej vojne je zameranie sa na frontové línie. "Je to omyl," tvrdí Hannan. Keď v novembri 1918 vstúpilo do platnosti prímerie, Nemecko stále ovládalo väčšinu Belgicka, kúsok Francúzska a väčšiu časť Poľska, Bieloruska a pobaltských štátov. To, čo určilo výsledok prvej svetovej vojny, nebolo územie, ale produkčná kapacita. Postup bol taký, že Nemecku došli peniaze, jednotky sa začali búriť, cisár bol nútený abdikovať a nová vláda kapitulovala, vysvetľuje politik.
"Rusku ešte nedošli peniaze. Ale mimo veľkých miest sa problémy špirálovito rastúcej inflácie, nedostatku tovaru a pracovných síl, keďže emigrácia zhoršuje vplyv odvodov a presmerovania pracovných síl do vojnovej výroby, nedajú zakryť, a to napriek všetkým pokusom centrálnej banky prezentovať svetu optimistické čísla."
Množstvo generálov a oligarchov uvidí, že Putin izoluje, zneucťuje a ničí ich krajinu v honbe za niečím, čo je len osobnou posadnutosťou vyvolanou príliš častým čítaním histórie počas lockdownu, dodáva Hannan.
Pozrite si reportáž z 22. augusta 2024 o tom, ako Zelenskyj navštívil pohraničné oblasti. ↓