Nebo bolo červené, všade hrmela paľba. V Kursku je cítiť zdesenie Rusov utekajúcich pred ukrajinskou armádou
V ruskom meste Kursk, preslávenom vo vojenskej histórii bitkou zvedenou za druhej svetovej vojny, sa teraz snažia trochu si oddýchnuť Rusi, ktorí utekajú pred postupujúcimi ukrajinskými jednotkami, píše agentúra AFP v reportáži zo správneho strediska Kurskej oblasti.
Nina Goliňajevová hovorí priškripnutým hlasom a má ťažkosti dokončiť vety. Utiekla z mesta Sudža, ktoré dobyli Ukrajinci. Mesto sa nachádza asi desať kilometrov severne od rusko-ukrajinskej hranice.
Odíďte, inak vás zabijú, hovorili im vojaci
"Hrozne som sa bála. Granáty prilietali zo všetkých strán a nad domom prelietali vrtuľníky a stíhačky," rozpráva táto žena s ryšavými vlasmi. "Večer som videla (ruských) vojakov pochodovať ulicou. Hovorili mi, že by som sa mala 'rýchlo evakuovať, inak vás zabijú'," hovorí.
Rovnako ako ona dorazili do dočasnej ubytovne pre utečencov desiatky ďalších ľudí najrôznejšieho veku, ktorí opustili svoje domovy v pohraničí.
Po mesiacoch ustupovania na východnom fronte pred dotierajúcimi ruskými silami preniesla Ukrajina boj na útočníkovu pôdu, keď 6. augusta začala bezprecedentne rozsiahly útok v Kurskej oblasti. Kyjev tvrdí, že sa zmocnil desiatok obcí, čo viedlo k evakuácii desiatok tisíc Rusov, ktorí zamierili predovšetkým do Kurska. Samotné mesto bolo doteraz ušetrené bojmi, no z času na čas ich napadnú drony pri bombardovaní.
"Odchádzali sme a okolo horeli autá, všade boli trosky dronov a črepiny granátov," líči Nina Goliňajevová. "Odchádzali sme vystrašení, pretože všade hrmela paľba. Nebo bolo červené," dodala.
Prišli o všetko
Utečenci, ktorí prišli o všetko, dostávajú v stredisku základné potreby a právne rady. Nevedia, kedy sa budú môcť vrátiť domov. Deti, ktoré sa hrajú na podlahe, ani nevnímajú, že z televízie znie siréna.
"Ostaňte doma, pokiaľ je to možné. Schovajte sa do miestností bez okien, s pevnými múrmi. Nepribližujte sa k oknám," nabáda hlas z televízie.
Utečenecké stredisko je tiež vybavené protileteckým krytom, ale ten je uzamknutý visiacim zámkom. "Kľúče má na starosti správca," hovorí nápis.
Pri vjazde do mesta obrie znamenie pripomína slávnu minulosť: kosák, kladivo a červené hviezdy a nápis "mesto vojenskej slávy". Počas druhej svetovej vojny sa tu odohrala najväčšia tanková bitka v dejinách, ktorá 23. augusta 1943 vyústila do sovietskeho víťazstva nad nacistickými vojskami.
Ale niekdajšia sláva ustúpila terajšiemu zúfalstvu.
V bielych stanoch ruského Červeného kríža sa tlačia utečenci, aby dostali nejaké oblečenie. Vzdialene to pripomína obyčajný trh, s kabátmi, košeľami a džínsami na stojanoch. Avšak tu sa nič neskúša, ale rovno berie.
Pozrite si reportáž z 15. augusta:
Nič nám neostalo
"Nevieme čo robiť. Plačeme dňom aj nocou, už celé dni," zveruje sa sedemdesiatročná dôchodkyňa Zinajda Tarasjuková, ktorá tiež musela opustiť svoj domov. "Neviem, čo budeme robiť. Prišli sme o všetko," hovorí.
Niektorí utečenci, kým dorazili do Kurska, videli výjavy skazy. "Keď sme chceli odísť, naše rozbité tanky horeli. Išli sme opačným smerom a všetko bolo zničené. Mala som problém dostať sa odtiaľto, kým sa to podarilo," povedala päťdesiatnička Inna Pereverzevová.
Pred stanom dobrovoľníci z Červeného kríža poskytujú zdravotnú pomoc, jedna žena si tu necháva zmerať tlak. V kancelárii v susedstve dobrovoľníci triedia humanitárnu pomoc: pokrývky, rastlinný olej, toaletný papier.
Päťdesiattriročná Ljubov Bonarevová s tmavými kruhmi pod očami čaká spolu s ostatnými evakuovanými. "Už nám nič nezostalo. Stihli sme akurát nastúpiť do auta a odísť. Dúfame len, že sa budeme môcť vrátiť domov," hovorí.
