Je to devastujúce, keď nikam nepatríte. Zmení "rodová kontroverzia" olympiády? Toto hovoria odborníci

Zábery alžírskej boxerky Imane Khelifovej a Taiwančanky Lin Yu-ting na medailovom pódiu v Paríži sa zapíšu do histórie ako jedny z najpamätnejších momentov olympijských hier 2024. Khelifová v piatok večer vyhrala zlato. Vo finále triumfovala nad Číňankou Jang Liou 5:0.

Imane Khelif
Foto: TASR/AP

Muži bez testosterónu

Profesor sa stretol aj s ďalšou genetickou mutáciou. Diagnostikoval mužov, ktorí majú chromozómy XX, bežné hlavne u žien.

"Títo muži sú neplodní. Vyzerajú ako normálni muži, ale ich pohlavné orgány sú nefunkčné. Keď to zistia, je to pre nich zničujúce. Ako starnú, prestávajú produkovať testosterón tak, ako väčšina zdravých mužov," približuje opačnú situáciu.

Chýbajúca osveta bráni výskumu

Niektoré kultúry majú problém otvorene diskutovať o ženskej anatómii, je to pre nich spoločensky neprijateľné. V niektorých častiach sveta tak môžu mať ženy nedostatočné vzdelanie na to, aby pochopili, že sa v ich tele deje niečo netypické. A práve preto sa odborníci domnievajú, že mnohé DSD nie sú nikdy diagnostikované, čo znamená, že komplexných údajov je málo.

Dostupné dáta však odhaľujú, že ak sa všetky zdokumentované prípady spočítajú, postihnutý je jeden z 300 ľudí.

"Zisťujeme, že tieto odchýlky sú častejšie, ako sme si mysleli, veľa pacientov je diagnostikovaných v neskoršom veku. Najstaršia osoba, ktorú som diagnostikoval, bol muž vo veku 60 rokov," hovorí Gravholt.

Zmení rodová kontroverzia olympiády?

Majú ľudia s rozdielnym vývojom pohlavia v športe automatickú výhodu? Krátka odpoveď znie nie. Nie je totiž dostatok údajov na to, aby sa dalo dospieť k jednoznačnému záveru.

"Neprekvapilo by ma, keby niektorí ľudia s typom DSD mali určitú fyzickú výhodu oproti ženám," vyjadril sa k situácii na olympijských hrách profesor Alun Williams. Ide hlavne o väčšiu svalovú hmotu, väčšie a dlhšie kosti a väčšie orgány, ako sú pľúca a srdce.

Podľa neho môžu mať aj vyššiu hladinu hemoglobínu v krvi, čo vedie k lepšiemu prísunu kyslíka v namáhaných svaloch.

Podobne ako jeho kolegovia, aj on zastáva názor, že je potrebné získať omnoho viac dôkazov ako majú nateraz k dispozícii.

Povinné testovanie ako súčasť kvalifikácie

V súvislosti s ostro sledovanou kauzou transrodových športovkýň sa ozývajú hlasy žiadajúce povinné rodové testy už pred samotnou olympijskou kvalifikáciou.

"Vyšetrenie DNA je teraz hračka," reaguje doktorka Emma Hiltonová. "Stačí jednoduchý výter z tváre, ktorý je minimálne invazívny," navrhuje nové spôsoby, s ktorými by športovci nemali mať problém.

Tvrdí, že výtery by sa mali robiť pri prvej registrácii športovcov ešte predtým, ako začnú získavať medaily a dostanú sa do centra pozornosti, aby sa nestalo to, čo v prípade Imane Khelifovej.

Vedci sa v riešeniach nezhodujú

Podľa profesora Williamsa by výter z tváre neumožnil urobiť spoľahlivý záver o pohlaví a potenciálnej výhode v športe. Tvrdí, že komplexný test pohlavia by musel zahŕňať tri kategórie: genetiku, hormóny a reakciu tela na hormóny.

Podľa neho sa to v súčasnosti nerobí, pretože takýto výskum je drahý, vyžaduje si ľudí s veľmi špecifickými odbornými znalosťami a okrem toho existujú aj etické obavy týkajúce sa postupu testovania.

"Táto vedecká metóda môže byť veľmi ponižujúca, keďže zahŕňa testovanie najintímnejších častí tela a pacienti s tým nemusia súhlasiť," poukazuje na problematickú stránku testovania.

Veda zatiaľ nie je schopná poskytnúť definitívny názor na to, ako by sa ľudia s rôznym zložením chromozómov mali kategorizovať v prípade vrcholového športu. Vedci však dúfajú, že najnovší spor o rodovej príslušnosti motivuje odbornú verejnosť k ďalším podnetným výskumom.

Pozrite si archívnu reportáž o ochromenej doprave v Paríži pred olympiádou z 26. júla:

Strana 2 / 2
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok