Je to devastujúce, keď nikam nepatríte. Zmení "rodová kontroverzia" olympiády? Toto hovoria odborníci
Zábery alžírskej boxerky Imane Khelifovej a Taiwančanky Lin Yu-ting na medailovom pódiu v Paríži sa zapíšu do histórie ako jedny z najpamätnejších momentov olympijských hier 2024. Khelifová v piatok večer vyhrala zlato. Vo finále triumfovala nad Číňankou Jang Liou 5:0.
Nie je to tak dávno, čo sa rozprúdila diskusia o účasti tejto dvojice v ženskom boxe v Paríži. Minulý rok ich totiž diskvalifikovali z majstrovstiev sveta pre nesplnenie kvalifikačných kritérií.
V súvislosti s množstvom kontroverzných vyjadrení odbornej aj laickej verejnosti sa viac svetla do tejto problematiky rozhodli vniesť vedci, ktorí sa témou rodovej identity dlhodobo zaoberajú. Pre portál BBC sa podelili o svoje teoretické aj praktické znalosti.
Základom sú chromozómy
Je všeobecne známe, že proces určovania pohlavia sa začína už počas vývoja ľudského plodu. Väčšina žien dostane dva chromozómy X (XX), zatiaľ čo väčšina mužov dostane chromozóm X a Y (XY), ktoré ovplyvňujú pohlavie človeka. Dôležité sú však aj hormóny, a to už pred narodením, ako aj neskôr počas puberty.
Kým sa ešte plod dieťaťa vyvíja, hormóny pomáhajú pri vývoji reprodukčných orgánov. V určitom období tehotenstva sa však pohlavné orgány niektorých detí nevyvíjajú tak, ako u väčšiny ľudí. Tento jav sa označuje ako DSD - rozdiely vo vývoji pohlavia.
Alžírska boxerka získala zlatú medailu. Splnila si sen, no čelila urážkam pre veľa testosterónu
Abnormality vo vývine
Existuje skupina približne 40 ochorení, ktoré ovplyvňujú gény, hormóny a reprodukčné orgány vyvíjajúce sa v ešte maternici. To má za následok odlišný pohlavný vývoj ako u väčšiny ostatných ľudí. Tieto abnormality sú síce výnimočné, no dostali sa do centra pozornosti práve kvôli "boxerskému sporu" na tohtoročných olympijských hrách.
Čo teda vieme o dvoch boxerkách, ktoré sa ocitli v epicentre konfliktov o rodovej rovnosti?
S testami súhlasili, výsledky nečakali
Výkonný riaditeľ Medzinárodnej boxerskej asociácie (IBA) Chris Roberts pre BBC uviedol, že po tom, ako obe športovkyne súhlasili s lekárskymi testami, sa u nich zistili chromozómy XY.
Výsledky však nie sú také jednoznačné, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Keďže obdobných genetických variácií je veľmi veľa, niektorí odborníci tvrdia, že nie je možné stanoviť, že každý s chromozómom Y je muž a každý bez chromozómu Y je žena.
"Samotný pohľad na prítomnosť chromozómu Y neodpovedá na otázku, či je niekto muž alebo žena," hovorí profesor Alun Williams, ktorý skúma genetické faktory súvisiace so športovou výkonnosťou na Inštitúte športu Metropolitnej univerzity v Manchestri.
"Je to, samozrejme, veľmi dobrý marker, pretože väčšina ľudí s chromozómom Y sú muži, ale nie je to stopercentný ukazovateľ," objasňuje výsledky s tým, že existujú niektoré genetické poruchy, ktoré môžu ovplyvniť pohlavie a identitu jednotlivca.
🇩🇿 Imane Khelif was born in a small village in rural Algeria
— Algeria FC (@Algeria_FC) August 8, 2024
According to reports, it was the most attended birth in the history of the world, with half of Twitter having been present in the delivery room and confirming her gender
Dollar-store geneticists 😅 pic.twitter.com/HFLIQQVSu8
Rozhodujú iné gény
Pokiaľ ide o to, či jedinca považujeme za muža alebo ženu, rozhodujúci je zvyčajne špecifický gén nazývaný SRY, čo je skratka pre "oblasť Y chromozómu určujúcu pohlavie".
"Je to hlavný spínač vývoja pohlavia," hovorí doktorka Emma Hiltonová, vývojová biologička, ktorá sa zaoberá genetickými poruchami. Je tiež správkyňou charitatívnej organizácie Sex Matters, ktorá tvrdí, že Imane Khelifová a Lin Yu-ting by nemali súťažiť, kým sa nevykonajú ďalšie testy.
Z toho vyplýva, že test, ktorý identifikuje chromozómy XY, neposkytuje úplný obraz. V prípade Imane Khelifovej a Lin Yu-ting IBA nezverejnila podrobnosti o priebehu ich testovania.
Doktorka Hiltonová dopĺňa, že u väčšiny ľudí s chromozómami XY je prítomný gén SRY zvaný "make-male" (gén vytvárajúci mužskú identitu).
"Keď dosiahnu pubertu, začne sa u nich produkovať testosterón, ktorý je kľúčovou výhodou aj v športe," zdôvodňuje mimoriadne výkony týchto športovkýň v ringu.
Prípady z praxe
"Posledná žena, u ktorej sme diagnostikovali chromozómy XY, mala 33 rokov," hovorí dánsky profesor endokrinológie Claus, ktorý sa posledných 30 rokov zaoberal výskumom DSD.
Jeho pacientka za ním prišla, pretože netušila, prečo nemôže otehotnieť.
"Zistili sme, že nemá maternicu, takže nikdy nebude môcť mať deti. Bola z toho úplne zničená," opisuje neobvyklý prípad z ambulancie a dodáva, že pacientka si nič zvláštne na svojom tele nevšimla.
Otrasie to psychikou
Profesor Gravholt hovorí, že takéto zistenia môžu byť pre pacientov devastujúce a často ich preto odkazuje na psychológov.
"Keby som vám ukázal jej fotografiu, povedali by ste, že je to žena. Má ženské telo, je vydatá za muža. Cíti sa ako žena. A to je prípad väčšiny mojich pacientiek," vysvetľuje dôvody, prečo ľudia žijú v nevedomosti.