B-complex: Keď nás zabíjajú, nikto nič nerobí. Po Zámockej sa neudial ani zlomok z toho, čo po atentáte na Fica (rozhovor)
B-complex je slovenská hudobníčka, jedno z našich najznámejších mien v žánri drum and bass. Hrala po celom svete, nedávno sa vrátila z USA. To, že je B-complex transrodová žena, je známe, ale ako sama hovorí, je to len zlomok toho, kým je. Na Pohode nám krátko pred ničivou búrkou poskytla rozhovor, vystúpiť na festivale už nestihla.
Určite si ako transrodová žena zažila predsudky v kariére aj v osobnom živote. Ako s nimi bojuješ a čo by si poradila tým, ktorí na to ešte nenabrali odvahu?
Ja som si musela v jednom bode vybrať, či budem žiť svoj život tak, ako ho chcem žiť a či budem sama sebou, alebo sa budem do konca života hrať na niečo, čo nie som. Trvalo mi to možno dlhšie, ako by som bola rada. Ale keď som mala asi 30 rokov, už som vedela, že inak cesta nevedie.
Vždy ma mrzelo, že málo verejne známych osôb a ústavných činiteľov dokázalo spraviť tzv. coming out.
Mala som už jednoznačne stabilizovanú hudobnú kariéru, aby sa nikto nemohol snažiť vytýkať mi, že to robím kvôli nejakej pozornosti. Vedela som od začiatku, že mi to skôr ublíži, ale bola to je jediná cesta, aby som mohla naplno robiť to, čo chcem - získať ľudí, ktorí to ocenia a prísť o tých, ktorí s tým majú problém.
Viem ale, že napriek tomu, že sa snažím vyzerať dobre a som so sebou spokojná, tak ľudia vedia odčítať, že som sa ako žena nenarodila, čo je ale takisto bežná vec u trans ľudí. Nie každý má to privilégium, že zapadne bez toho, aby ho niekto rozoznával. Tiež sa ale môže stať, že ľudia preberú vzorce patriarchátu, prispôsobia sa normálu až do tej miery, že stratia vlastnú identitu, a to som nikdy nechcela.
LGBTI+ alebo trans ľudia to nebudú mať ľahké a najhoršie je to vždy vo vlastných hlavách. Vyrovnať sa s tým vo vnútri je oveľa ťažšie. Keby sa všetci dokázali otvorene postaviť k vlastnej sexualite a rodu, bolo by to menej zvláštne pre ľudí, ktorí to tak nemajú. Zistili by, že veľa ich príbuzných a známych sú členovia tejto komunity, a tým by sa to znormalizovalo.
Nikto nerieši to, či má niekto blond vlasy, ryšavé alebo tmavé. Ryšavých ľudí je zlomok spoločnosti, ale nikto to nevníma ako inakosť. Teraz som hrala v Seattli a v Atlante na Pride a celé okolie bolo plné trans ľudí, všetky možné rasy, náboženstvá aj rody a orientácie, takisto to bolo úplne jedno.
Čo by sa malo stať, aby sa situácia konečne zmenila?
Najlepšie, čo sa môže do budúcnosti stať, je, keď to ľudí prestane zaujímať a bude to len jedna z milióna identít, ktoré všetci máme. Ja som Petržalčanka, Bratislavčanka, Slovenka, Českoslovenka, Európanka, mám rada drum and bass, mám rada veľa vecí a ku každej tej skupine patrím.
Z toho len jeden zlomok je to, že som trans žena. To neznamená, že teraz moja transrodovosť definuje, kto som a ako žijem. Je to jednoducho moja súčasť a keďže je často napádaná politikmi alebo ľuďmi, ktorí si potrebujú vlastné frustrácie a komplexy na niekom vybúriť, tak to riešim aktívnejšie ako iné identity.
Keby chcel niekto likvidovať Bratislavu, budem oveľa väčšia Bratislavčanka, ako som teraz. To je dôvod, prečo to možno niekto vníma ako niečo, čo ustavične vidí v médiách. Rieši sa to v médiách preto, lebo nemáme práva. Vyriešme legislatívu, dáme vám pokoj.
Čo by si povedala o svojej najnovšej tvorbe a čo môžu fanúšikovia očakávať?
Môžete čakať hneď niekoľko nových vecí zajtra (v sobotu 13. júla, pozn. red.).
V prvom rade robím naozaj to, čo ma baví a robím to po svojom. Vrátila som sa k tomu, prečo som vždy hudbu robila. Budú tam aj skladby, po ktorých nás možno iní zakážu.
Uvidíme, ako to celé vypáli. Naozaj to robím naplno, aj v tom duchu, že sú veci, ku ktorým sa nebojím vyjadriť a nesnažím sa byť za každú cenu slušná, keď si myslím, že slušnosť u nás dávno nefunguje.
A čo je tam také, že by to mohlo ľudí "vytočiť"?
Nechcem na nikoho ukazovať prstom, ale v texte tej skladby je to povedané. Niekto z blízkeho okolia mal potrebu ma ohovárať, ale je to aj ukážka toho, čo sa na mňa bežne sype.
Veľa ľudí sa mi vyhráža smrťou, veľa ľudí ma uráža najhnusnejším spôsobom. Veľa mužov, ktorí v živote nedržali v ruke nič, čo sa týka make-upu, sa vyjadruje k mojej zručnosti pri líčení.
Každý má pocit, že sa vie vyjadriť k tomu, ako mám žiť svoj život a ako mám vyzerať. Nie sú schopní napísať vetu bez gramatickej chyby. Keď nám nadávajú najhnusnejším spôsobom a vyhrážajú sa nám smrťou, nikto nerobí nič.
Keď nás zabíjajú, nikto nerobí nič. Rozčuľuje ma to, je to peklo, že sa to deje. Sú však ľudia, ktorí to dokonca schvaľujú. Sme marginalizovaní na takú úroveň, že sme dehumanizovaní.
Žiadam, aby sa veci zmenili k lepšiemu a viem, že to žiadam naprázdno. Nie je tu politická moc ani spoločenská objednávka niečo zmeniť. Keď sa na to budú ľudia pozerať s odstupom dejín, nie my budeme tí zlí. A ja len dúfam, že ich svedomie ich hryzie tak, ako by malo.
