Spevák Vojtik: Sme stratený národ. Nenávisť berieme ako normálnu vec, no tak by to nemalo byť (rozhovor)

17.7.2024 00:00

Spevák Vojtech Klinec sa pre verejnosť stal známym pod menom Vojtik. Pozornosť upútal pred vyše rokom po tom, čo vydal pieseň Detviansky sen. Opisuje v nej to, aké je to byť Rómom a zároveň členom LGBTI komunity v malom meste.

Vojtik
Foto: ta3/Kristína Górová

V rozhovore pre ta3 Vojtik otvorene hovorí o tom, ako sa jeho život a kariéra zmenili po vydaní spomínanej piesne, no podelil sa aj o jeho pohľad na slovenskú spoločnosť či "kreatívnu" nenávisť, ktorú miluje.

V rozhovore sa okrem iného dozviete aj:


  • aký má názor na slovenskú spoločnosť,
  • ako vníma nenávisť a hejty,
  • akým výzvam čelil počas dospievania,
  • aká je jeho najobľúbenejšia pesnička,
  • s akým umelcom by išiel na večeru.

Pred vyše rokom si sa po vydaní pesničky Detviansky sen stal senzáciou. Ako sa tvoj život a kariéra zmenili od jej vydania?

Dosť sa zmenili. Veľa koncertujem. Dostal som sa do fázy, keď mám viac príležitostí v tom, čo robím a chcem robiť. Koncertujem veľa, za čo som veľmi vďačný. Užívam si to. 

Pri vystúpeniach nosíš so sebou aj slovenskú vlajku. V rozhovore pre ta3 si povedal, že je čas na zmenu, keď slovenská vlajka nebude používaná ako zbraň voči ľuďom, ktorí nedodržujú typické spoločenské konvencie či zaužívané stereotypy. Nastala už podľa teba tá zmena?

Bohužiaľ, nie. Tá zmena bude podľa mňa trvať niekoľko desiatok rokov. My ako Slováci máme stereotypy tak strašne zakorenené v nás, rodiny fungujú stereotypne. Takže to bude určite trvať. Nevidím sa však ako niekto, kto by to zmenil, ja len dúfam, že túto myšlienku dám do povedomia. 

Máš nejaký obľúbený song, ktorý vždy rád hráš naživo? Prečo práve ten?

Lúčnu štvrť mám veľmi rád. Každá moja skladba je veľmi súkromná, ale Lúčna štvrť mi pripomína také tie pekné momenty prvej lásky. Veľa pre mňa tá pesnička znamená. Často aj vidím, že diváci vedia slová skladby, a tak si to spolu spievame. Je to pekné.

Netajíš sa tým, že patríš ku LGBTI komunite a okrem toho si aj Róm. Navyše si vyrástol v malom meste. Akým najväčším výzvam si počas detstva a dospievania čelil?

Asi najväčšie výzvy boli so samým sebou a prijatím samého seba. Dlhé roky trvalo dať si preč myšlienku, že nepôjdem do pekla a že vlastne nie som monštrum. Výziev bolo mnoho. Dúfam, že ľudia ako ja zmenia tú situáciu, aby to mladí kvír ľudia nepocítili tak ako my - ročník 2003. Viem, že staršie generácie to mali ešte ťažšie. No posúva sa to, aj keď veľmi pomaličky. 

Sám tvrdíš, že hejty neberieš vážne a ľudia komentovaním iba strácajú čas. Oni sa bránia tým, že je to ich názor. No posledné mesiace novinári či umelci upozorňujú na to, že nenávisť nie je názor. Ako vnímaš to, že nenávisť zaplavila sociálne siete? 

Sú dva typy nenávisti. Prvou je úplná hlúposť a zbytočný hejt. Aj ty si robíš nervy a urobíš ich aj mne. Potom je tu taká tá kreatívna nenávisť, ktorú ja milujem. Mám rád tie hejty, keď ťa niekto dobre zhejtí - použije kreatívne slová. Na tých sa veľmi rád smejem. Aj keď ľudia vymýšľajú konšpiračné teórie - milujem to.

Kritiku však beriem veľmi vážne, hlavne od hudobníkov. A to preto, že sa chcem stále posúvať dopredu ako hudobník a byť lepší a lepší. 

Na ďalšej strane sa dočítate o Vojtikových snoch, pohľade na spoločnosť či o najbláznivejšej veci, ktorú na pódiu urobil.

Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok