Spevák Vojtik: Sme stratený národ. Nenávisť berieme ako normálnu vec, no tak by to nemalo byť (rozhovor)
Spevák Vojtech Klinec sa pre verejnosť stal známym pod menom Vojtik. Pozornosť upútal pred vyše rokom po tom, čo vydal pieseň Detviansky sen. Opisuje v nej to, aké je to byť Rómom a zároveň členom LGBTI komunity v malom meste.
Ako vnímaš aktuálnu rozdelenú spoločenskú situáciu na Slovensku a jej možný vplyv na kultúrnu scénu a umenie?
Aktuálna spoločenská situácia je tu už asi 20 rokov, aj viac. teraz sa o tom viacej rozpráva, ale vôbec sa nemení. Aj keď si myslím, že sme stratený národ a aj keby prišiel Ježiš Kristus, tak nás nespasí, tak dúfam, že tí mladí ľudia sa budú vzdelávať vo všetkom, v čom môžu a posunú spoločnosť dopredu. Pretože ako spoločnosť sme podľa môjho názoru učení k nenávisti a berieme to ako normálnu vec, zatiaľ čo by to normálne vôbec nemalo byť.
Myslíš si, že je dôležité, aby umelci zaujali stanovisko k politicko-spoločenským otázkam? Ako sa k tomu staviaš ty?
Je. Osobne som si veľmi zle zobral, keď vybuchol Detviansky sen. Mal som pocit, že ma ľudia podporujú kvôli niečomu inému. Myslel som si, že môj talent je posunutý na vedľajšou koľaj.
Ale áno, určite je dôležité, aby umelci zaujali stanovisko. Čo sa teraz deje vo svete, je veľmi zlé a treba o tom hlasne rozprávať, ale s úctou. Nie všetci sme čiernobieli, názory máme rôznorodé, a mali by sme sa rešpektovať, tolerovať a otvorene diskutovať, pretože len to nás ako spoločnosť posunie dopredu.
Približne pred rokom si v jednom rozhovore povedal, že tvoj sen je ísť na vysokú školu a bývať vo veľkom meste. Ako sa ti darí napĺňať tento sen? Študuješ?
Veci sa menia, uvidíme, či aj o rok budem chcieť ísť na výšku, pretože to tento rok nevyšlo. Stále som ešte v tej polohe umelca, že ešte som v pohode, ešte na mňa ľudia nezabudli. A uvidíme, čo bude o rok.
Bývam v Detve. Aj keď som hovoril, že chcem bývať vo veľkom meste, tak som vďaka koncertom začal zažívať tie veľkomestá a nepáčia sa mi. Ja som asi "dievča z dediny".
Kde by si chcel vidieť Slovensko a slovenskú spoločnosť o desať rokov, pokiaľ ide o toleranciu a otvorenosť voči menšinám?
Ako som už spomínal, toto nezmeníme za desať rokov, aj keď sa postavíme na hlavy. Ale vieme o tom diskutovať, informovať a treba sa o tom otvorene rozprávať, pretože mnoho ľudí je v týchto veciach málo edukovaných. A keď sa s niekým o tom rozprávajú, tak sa môžu cítiť hlúpo a z toho ide tá agresivita. No podľa mňa existuje spôsob, akým sa vedia dve strany medzi sebou rozprávať.
Dialóg je veľmi kľúčový, pretože mám pocit, že spoločnosť je rozdelená na dve časti. Je preto dôležité, aby liberálnejší aj konzervatívnejší ľudia mali medzi sebou debatu.
Ak by si mohol mať večeru s akýmkoľvek umelcom, žijúcim alebo zosnulým, kto by to bol?
Rád by som išiel na večeru so speváčkou Tori Amos. Alebo s Björk - to by bolo podľa mňa veľmi zaujímavé.
Aká je najbláznivejšia vec, ktorú si kedy urobil alebo by si chcel urobiť na pódiu?
Ja som ich urobil veľa. (smiech) Robím aj drag šou ako Kassandra a minulý rok som vystupoval na Pride. Tam som po ľuďoch hádzal plastové fľašky. Asi to bolo zatiaľ najviac divoké.
Aké sú tvoje sny či ciele v rámci hudobnej kariéry?
Môj najväčší sen je posunúť sa, byť ešte talentovanejší, lebo sa dá na tom pracovať. Vždy je priestor viac sa učiť. Môj sen je živiť sa týmto a robiť umenie voľne. Mať tím ľudí, ktorí mi pomáhajú.
