Tamara Kramar: Situácia na Slovensku je neumierajúca téma. Stále máme čo riešiť, predstavme si, že by bol kľud (rozhovor)
Tamara Kramar je mladá slovenská speváčka, ktorá pendluje medzi Slovenskom a Veľkou Britániou. Jej debutové EP sa objavilo na bilborde na Times Square v New Yorku. Ďalším úspechom speváčky je umiestnenie sa v prestížnom rebríčku 30 pod 30 od Forbes Slovensko. Na festivale Pohoda sme sa Tamarou rozprávali o jej tvorbe, koncertoch, ale aj o tom, ako uspieť na medzinárodnej scéne.
V rozhovore sa dozviete aj:
- aké žánre ju najviac ovplyvnili,
- o čom sú jej piesne,
- ako vníma situáciu na Slovensku,
- či je pre ňu festivalové obdobie náročné,
- čo by poradila mladým hudobníkom, ktorí chcú preraziť na medzinárodnej scéne.
Ako by si opísala svoj hudobný štýl a ktoré žánre na teba najviac vplývajú?
Veľmi ťažká otázka, lebo dnes sa mi zdá, že to hudobné žánrovanie je už dosť pomiešané a všetci vymýšľajú stále nové. Ale pre mňa sú také najsilnejšie vplyvy určite Neo Soul, koniec 90. rokov, začiatok milénia, Erykah Badu, D'Angelo a takéto mená. Ale milujem aj brazílsku Bossa novu a baví ma tieto žánre miešať s popovým naladením, aby to bolo pre väčšie publikum.
Študovala si kognitívnu neurovedu a potom hudbu. Vplýva veda na tvoju tvorbu? Majú veda a hudba niečo spoločné?
Veda a hudba majú veľa spoločného. Ja som študovala kognitívnu neurovedu, čo znamená, že som študovala mozog, to má so všetkým niečo spoločné.
Moja bakalárska práca bola o vnímaní hudby cez mozog. Existuje aj hudobná terapia a rôzne takéto veci. Až tak sa nevenujem tomu prieniku. Študovala som, pretože ma to zaujímalo a potom som presedlala na hudobnú tvorbu. Je tam prepojenie a raz sa do toho možno ešte pustím.
Ako vnímaš festivalové obdobie? Je to pre teba vrchol sezóny alebo najnáročnejšie obdobie?
Aj aj, vrchol je najnáročnejší. Ja milujem festivaly, som tu, aj keď tu nehrám. Takže ja to mám fakt rada, stanujem tu tri dni vkuse a je to vždy taká stretávka so starými kamarátmi a so všetkými. Teším sa, že to konečne začalo, je to môj prvý festival v tomto roku.
Ktoré festivaly alebo vystúpenia považuješ za najvýznamnejšie vo svojej kariére?
Tento rok ich bolo dosť, ktoré sú pre mňa významné. Začali sme v januári na showcase festivale v Holandsku, volá sa to Eurosonic. Tam sme boli hrať a prvýkrát sme zahrali náš nový set, náš nový album, ešte dávno predtým, ako bol zverejnený.
Odtiaľ prišlo aj veľa rôznych kontaktov a všelijaké medzinárodné bookingy, takže to bolo celkom dôležité a veľmi sa z toho teším. Máme tam práve cez to nejaké nové (bookingy pozn. redaktor), ktoré ešte budú len budúci rok, napríklad v Chorvátsku, na Malorke a podobne, takže som zvedavá. Hrala som už aj v Berlíne.
A teraz Pohoda, toto bol zatiaľ môj najväčší stage, kde som sama za seba hrala. Hrala som už aj na veľkých pódiách, ale vždy ako predskokan niekomu dôležitejšiemu, takže toto bolo super.
Videli sme, koľko tam bolo ľudí.
Všetci boli zlatí.
Spomínala si, že chodíš na festivaly aj ako návštevník. Aký je tvoj najkrajší zážitok z festivalu? Utkvel ti v pamäti nejaký konkrétny koncert?
Raz som bola na Pohode a hrala tam kapela, ktorá sa volá Kodaline a ja som ich počúvala, keď som mala asi 15 rokov. Potom som videla, že tu hrajú, tak som si ich išla pozrieť s kamarátmi, ale ako sme sa predierali tým davom, tak ja som všetkých kamarátov stratila, ako sa to stáva.
Zrazu som tam bola úplne sama a v tom momente som sa rozhodla, že nejdem nikoho hľadať, lebo mi unikne show. Tak som si to proste pozrela sama. Úplne som sa rozplakala, ale bol to krásny moment, lebo som bola sama so sebou a zároveň milujem ľudí okolo seba a doteraz si to pamätám ako hrozne silnú spomienku.
Na ďalšej strane si môžete prečítať, ako vníma Tamara situáciu na Slovensku, či sa plánuje vrátiť naspäť na Slovensko, a čo radí mladým, začínajúcim hudobníkom.