Tamara Kramar: Situácia na Slovensku je neumierajúca téma. Stále máme čo riešiť, predstavme si, že by bol kľud (rozhovor)
Tamara Kramar je mladá slovenská speváčka, ktorá pendluje medzi Slovenskom a Veľkou Britániou. Jej debutové EP sa objavilo na bilborde na Times Square v New Yorku. Ďalším úspechom speváčky je umiestnenie sa v prestížnom rebríčku 30 pod 30 od Forbes Slovensko. Na festivale Pohoda sme sa Tamarou rozprávali o jej tvorbe, koncertoch, ale aj o tom, ako uspieť na medzinárodnej scéne.
Ako vnímaš situáciu na Slovensku? Plánuješ žiť v zahraničí alebo sa vrátiš domov?
To je neumierajúca téma. S kamarátkou sme sa rozprávali o tom, že tu sa vlastne stále rieši situácia na Slovensku. Čo je hrozné, že stále máme čo riešiť. Predstavme si, že by bol kľud, že by bolo všetko v pohode, že by sme mohli riešiť aj iné veci.
Mrzí ma, že to tak je, ja som bola päť rokov v Anglicku a teraz som na celé leto tu, pretože tu hráme. A tým, že primárne žijem mimo, tak ja sa sem hrozne rada vraciam a veľmi rada tu trávim aj dlhšie obdobia. Takže teraz si to užívam. Ale to, že žijem mimo, mi dáva asi potrebný odstup, ktorý potom veľa ľudí na Slovensku nemá a nevedia sa dočkať, ako odídu.
Viem si tu predstaviť byť aj dlhšie, aj sa sem vrátiť, ale zároveň ešte určite pôjdem aj na iné miesto.
O čom sú tvoje piesne? Spievaš aj o súčasných témach a udalostiach?
Spievam v mojich piesňach väčšinou o mojom sebeckom živote. Predsa len, píšem texty z veľmi osobného hľadiska, takže je to veľakrát o mne a o ľuďoch v živote, ale to sa potom týka aj rôznych tém, ktoré my možno nejak generačne riešime. Nepíšem však texty o spoločnosti alebo politike. Raz sa do toho asi dostanem, ale zatiaľ sa kúpem v osobných vodách.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti? Pripravuješ nové projekty alebo albumy, na ktoré by sme sa mohli tešiť?
Určite chystám, ale nie momentálne, lebo na konci júna som vydala album, taký mini album. Volám to mini album, lebo má sedem pesničiek, takže nie je to dosť dlhé na album, ale je to dosť dlhé na EP. Na ňom som robila skoro dva roky s kapelou, je čerstvo zverejnený a z toho teraz plánujem ťažiť.
Ešte mám pripravených zopár videoklipov, ktoré nie sú zverejnené a taktiež aj zopár zákulisných videí a contentu. Teším sa, že hrávame teraz veľa. Potom bude určite ďalší projekt, ale na ten si ešte potrebujem vydýchnuť.
Čo by si poradila mladým hudobníkom, ktorí chcú preraziť na medzinárodnej scéne?
Aj ja potrebujem poradiť (smiech). To je ťažké, lebo vo svete je hrozne veľa hudobníkov. Nás je na Slovensku predsa len veľmi málo, takže pre veľa ľudí je tu miesto a sme tu taká jedna veľká komunita a všetci sa navzájom nejako poznáme alebo sa spoznáme. Keďže v Anglicku je naozaj mnohonásobne viac hudobníkov, tak to ide oveľa ťažšie, pretože to robia skoro všetci. Či už dobre alebo nie, to je druhá vec.
Texty v angličtine sú asi základ, keď to má ísť aj za hranice, ale zároveň to veľa ľudí vníma aj ako limitáciu, že potom na Slovensku to nemôže mať až taký úspech. Asi žiť za hranicami je najlepšia a najjednoduchšia cesta.
Ale sme v dobe TikTokov a Instagramov, takže je to zrejme možné z hociktorého miesta.
Čomu sa venuješ vo voľnom čase? Skúšala si aj iné formy umenia?
Keď som bola menšia, tak som hrozne rada maľovala, ale to som už strašne dlho nerobila.
Ako dieťa som bola extrémne hanblivá a keď mi niekto venoval pozornosť, tak som utekala, takže to, že teraz vystupujem na stageoch je celkom bizár. Ale mám rada jogu, prechádzky a kávičkovanie. Som kaviarenský typ.
