Macron a ľavičiari stopli Le Penovú, no vládnutie bude peklo. 5 bodov o francúzskych voľbách, ktoré vypichol web Politico
Voliči vo Francúzsku sa opäť zmobilizovali, aby neumožnili krajnej pravici Marine Le Penovej prevziať moc. Pre anti-Lepenovcov to ale bolo víťazstvo veľmi tesné, z ktorého sa úplne radovať nemôžu.
Prinieslo totiž chaotický výsledok, keď žiadna zo strán nezískala väčšinu v parlamente, čo uvrhlo francúzsku politiku do zmätku, ktorý by mohol trvať mesiace. Čo sa bude diať teraz? Zafungovali Macronove predčasné voľby? Znamená to koniec Marine Le Penovej?, pýta sa bruselský server Politico v článku s názvom Päť vecí, ktoré by ste mali vedieť o chaotických voľbách vo Francúzsku.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby nečakane na začiatku júna po neúspechu vládneho tábora vo voľbách do Európskeho parlamentu. Chcel tým krajne pravicové Národné združenie zastaviť. Lenže strana naopak posilnila, získala o 50 kresiel viac ako v roku 2022 a naopak Macronova liberálna koalícia stratila.
Francúzsky premiér Gabriel Attal v reakcii na výsledky volieb už podal demisiu, prezident ju ale odmietol. Kto by mohol funkciu prevziať, nie je zďaleka jasné, francúzskemu prezidentovi to ale náladu nepokazilo, píše Politico. Na súkromnom stretnutí so svojimi priaznivcami v nedeľu večer bol podľa zdrojov bruselského servera v pozitívnej nálade a prítomným povedal: "Naše nápady stále fungujú a voličov sme nestratili".
Vládnuť Francúzsku bude peklo
Ako sa v zmätku na francúzskej politickej scéne vyznať? Bod jedna: Vládnuť Francúzsku bude teraz peklo. Na Národné zhromaždenie, ktoré je dolnou komorou francúzskeho parlamentu s 577 kreslami, nie je pekný pohľad. Je rozdelené medzi ľavicu, stredové strany a krajnú pravicu.
Žiadna zo skupín nemá ani zďaleka väčšinu a ani jedna z nich nemá 200 poslancov. "Francúzsku nie je možné vládnuť, ak nemáte 240 až 250 zákonodarcov," uviedol Sylvain Maillard, poslanec za Macronovu stranu Obroda (Renaissance, RE). Ako dodal, v parlamente viedol teraz koalíciu asi 250 členov a už to bolo "veľmi komplikované".
Hoci sa ľavicová aliancia a Macronovi liberáli dohodli na spolupráci a taktickom hlasovaní, aby zabránili víťazstvu Národného združenia Marine Le Penovej, hlbšia koalícia medzi týmito dvoma skupinami, ktorá by vládla Francúzsku, sa zdá byť nepravdepodobná.
Nepoddajné Francúzsko (LFI), jedna zo strán ľavicovej aliancie, na čele ktorej je Jean-Luc Mélenchon, vylúčila vládu s prezidentovými liberálmi. Rovnako Macronov premiér Gabriel Attal povedal, že by sa jeho strana nikdy nedelila o moc s Mélenchonom.
Nech už sa z terajšieho zmätku vykľuje akákoľvek vláda, je nepravdepodobné, že by vydržala dlho stabilná. Tohtoročné jesenné rokovania o rozpočte by totiž znamenalo hneď prvé strety. Francúzsko je pod tlakom, aby znížilo svoj rozpočtový schodok, a ak sa ľavica, liberáli a krajná pravica nezhodnú na veľkom množstve tém, tak práve fiškálna politika je jedným z tých najzásadnejších.
Skvelý príbeh k roku 2027
Bod dva: Le Penová síce nezvíťazila, ale neznamená to jej koniec. Po prvom kole volieb bolo Le Penové Národné združenie vôbec po prvýkrát vo svojej histórii na ceste k získaniu moci. Tento sen sa v nedeľu večer rozplynul po tom, čo Macronovi centristi a ľavicová aliancia vďaka spolupráci odsunuli krajnú pravicu až na tretie miesto.
Ponurá nálada na volebnej akcii Národného združenia hovorila za všetko, aktivisti vypískali Mélenchona a predseda strany Jordan Bardella odsúdil "neprirodzené spojenectvo" stredových a ľavicových strán.
Napriek všetkej horkosti ale strana dramaticky zvýšila počet svojich zákonodarcov v Národnom zhromaždení. Ako dlho sa ešte vládnuca garnitúra môže udržať mimo moci? "Znamená to politický otras, aj keď Národné združenie nebude riadiť krajinu," uviedol Benjamin Morel, politológ z parížskej univerzity Panthéon-Assas. Hnutie Le Penovej je podľa neho veľkým víťazom volieb. "Milióny hlasov sa premietajú do veľkého finančného zisku," dodal Morel s odkazom na štátne financovanie, ktoré súvisí s výsledkom volieb.
To stavia Le Penovú do silnej pozície. Krivdu, ktorá sa jej teraz stala, navyše môže využiť pred pravdepodobnou kampaňou v prezidentských voľbách v roku 2027, kedy už Macron nebude môcť kandidovať. "Smerom k roku 2027 majú skvelý príbeh. Môžu povedať, že im víťazstvo bolo ukradnuté a že len oni sú tou skutočnou alternatívou," vyhlásil francúzsky politológ Benjamin Morel.
Macronov hazard zlyhal
Bod tri: Macronov hazard zlyhal, ale mohlo to byť horšie. Ešte pred týždňom to vyzeralo, že Macron smeruje ku katastrofe, keď ním vyhlásené predčasné voľby Le Penovú nielenže nezastavili, ale pozíciu jej strany ešte posilnili. V nedeľu večer jeho stredová koalícia odvrátila najhoršie, prežila ako parlamentná sila, aj keď menšia, zatiaľ čo strana Le Penovej nezvíťazila.
Môže to však byť len malá útecha, pretože skutočnosťou je, že krajná pravica je teraz silnejšia a liberáli sú slabší a prezidentský zápas v roku 2027 zostáva otvorený.
Pred predčasnými voľbami stál prezident za najväčšou skupinou v parlamente. Teraz bude musieť pravdepodobne spolupracovať so zástupcom opozície v pozícii premiéra. Macronova autorita doma aj jeho dôveryhodnosť v zahraničí boli poškodené.
Víťazom je Mélenchon
Bod štyri: Mélenchon nebude vládnuť. Ak by mal existovať jeden víťaz volieb, tak je to Jean-Luc Mélenchon, líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI). Podarilo sa mu hlasno šíriť posolstvo svojej strany a na zhromaždení LFI dokonca vyzval Macrona, aby vymenoval ľavicového premiéra a jeho hnutie sa tak dostalo k moci.
"Sme na to pripravení," oznámil Mélenchon. Trojnásobný prezidentský kandidát sa nechal počuť, že by mu nevadilo, keby sa stal premiérom on sám. To sa ale nestane, poznamenal server Politico.
Melénchon je toxický pre mnoho vysoko postavených francúzskych politikov najmä kvôli fascinácii latinskoamerickými autoritárskymi vodcami, záchvatom hnevu aj bezohľadným útokom na protivníkov. Nedávno bol tiež obvinený z flirtovania s antisemitizmom, keď to vyzeralo, že bagatelizuje útoky proti Židom vo Francúzsku.
Širšia ľavicová koalícia pod taktovkou bloku Nový ľudový front (NFP) sa tiež príliš nerysuje. Už v nedeľu večer vysielali jednotliví vodcovia značne protichodné odkazy o tom, aké sú ich plány a ciele. Zatiaľ čo Mélenchon hovoril o tom, že ľavica bude uplatňovať "náš manifest, nič iné ako náš manifest", europoslanec a líder socialistov Raphaël Glucksmann bol oveľa zmierlivejší a chcel "debatovať a zmeniť politickú kultúru".
Výsledkom môže byť aj úradnícka vláda
Čo sa z tohto zmätku vykľuje?, pýta sa Politico vo svojom piatom bode. Na to nie je ľahká odpoveď. Pretože žiadna zo strán nevyhrala nijako presvedčivo, je možné, že sa prezident rozhodne pre takzvané obdobie na rozmyslenie, ktoré stranám poskytne čas na koaličné rozhovory.
Macron by si potom mohol vybrať zástupcu ľavice, ktorý by zostavil vládu. Práve ľavica je teraz najväčšou skupinou v parlamente. Socialistická strana napríklad úplne nevylúčila zostavenie širšej koalície, avšak u Mélenchona je nepravdepodobné, že by súhlasil s oslabením manifestu jeho strany.
Druhou možnosťou je, že by francúzsky prezident menoval úradnícku vládu a Gabriela Attala ponechal premiérom. Takýto kabinet by sa nepúšťal do žiadnych ambicióznych plánov a zameral by sa len na to, aby krajina naďalej fungovala.
Vláda úradníkov alebo expertov ale môže byť podľa politológa Morela "demokraticky veľmi frustrujúca". "Francúzi masovo hlasovali, stredové strany utrpeli porážku, a keby to skončilo tým, že Attal zostane premiérom, nebolo by to dobré pre francúzsku demokraciu," uzavrel Morel.
Pozrite si reportáž o francúzskych parlamentných voľbách.