Poslanci parlamentu ukončili diskusiu k lex atentát. Kaliňák pripustil úpravy v kontroverznom návrhu zákona
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili v stredu (19. 6.) večer diskusiu o návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. V diskusii k lex atentát dominovali počas stredy vystúpenia opozičných poslancov.
V závere diskusie vystúpil vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Poďakoval sa za odbornú diskusiu a pripomienky. Avizoval, že k návrhu pribudnú v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy.
Kaliňák tiež prisľúbil, že niektoré ustanovenia, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosť, sa v druhom čítaní upravia.
Niektoré nápady, ktoré vzišli z parlamentnej diskusie, si podľa neho vzali do bližšej pozornosti. Vicepremiér pripomenul, že ústavné práva majú svoju vyššiu a nižšiu váhu.
Základné práva ako právo na život, zdravie či súkromie majú prednosť pred ďalšími, ako sú politické či sociálne práva. Pri nariadeniach v súvislosti so zhromažďovaním sa práva podľa neho často stretávajú.
"Tento štát má povinnosť zabezpečiť pokojné zhromaždenie tomu, kto o zhromaždenie požiada," povedal.
Odmieta, že by za návrhom bola snaha zakazovať zhromaždenia.
Nutná diskusia s opozíciou
V parlamente v stredu pokračovala rozprava ku kontroverznému zákonu známeho ako lex atentát.
Poslankyňa za SaS, Mária Kolíková, vo svojom prejave ostro kritizovala koaličný návrh a vyzvala jeho predkladateľov, aby ho stiahli a otvorili diskusiu s opozíciou.
Kolíková upozornila na skutočnosť, že zákon sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, čo podľa nej nie je vhodné. "V skrátenom legislatívnom konaní sa nemôže prijímať hocičo a hocijako," vyhlásila poslankyňa.
Navrhnuté zmeny nie sú nevyhnutné
Podľa nej si doživotná ochrana ústavných činiteľov vyžaduje dlhšiu a dôkladnejšiu debatu.
"Účinnú ochranu ústavných činiteľov je možné zabezpečiť aj za súčasných podmienok," dodala Kolíková, čím poukázala na to, že navrhované zmeny nie sú nevyhnutné a mohli by sa riešiť aj v rámci existujúcich pravidiel.
Rozprava v parlamente bude pokračovať aj v nasledujúcich dňoch a je pravdepodobné, že návrh lex atentát bude naďalej predmetom búrlivých diskusií.
Ďalšie vládne návrhy
Parlament sa zaoberal aj ďalšími vládnymi návrhmi. Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa zjednotia. Zároveň sa zvýši hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú Národná rada SR v stredu definitívne schválila.
Zmeny, ktoré mali zjednodušiť výkon zaručenej konverzie v rámci zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente), by mali platiť až od októbra 2026. S dvojročným posunom oproti pôvodnému legislatívnemu plánu ráta návrh novely z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktorý Národná rada SR posunula v stredu do druhého čítania.
Umožniť využitie finančných nástrojov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a upraviť ich riadenie či kontrolu. To je cieľom návrhu novely zákona o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý Národná rada SR v stredu posunula do druhého čítania.
Projektové intervencie pre rozvoj vidieka na programové obdobie 2023 až 2027 sa majú upraviť. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o príspevkoch poskytovaných z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý Národná rada SR v stredu posunula do druhého čítania.
Úľavy pre poľnohospodárov
Odvodové úľavy pre poľnohospodárov sa predĺžia do konca tohto roka. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci Národnej rady SR v stredu definitívne schválili. Právnu normu prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
Obsahom novely je predĺženie obdobia, počas ktorého si zamestnávatelia v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva môžu uplatniť odvodové úľavy, aj na druhý polrok 2024. Od 1. júla sa však už nebudú vzťahovať na výrobcov potravín.
Úľava sa vzťahuje na zárobky do 750 eur, teda aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Zamestnávatelia do tejto sumy za svojich pracovníkov nemusia platiť nemocenské, starobné alebo invalidné poistenie. Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy nebudú.
Pozrite si úvod šiesteho rokovacieho dňa v parlamente.
Balík opatrení lex atentát
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta, vlády či všeobecného súdu.
V prípade Ústavného súdu by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
Prezident, predseda Národnej rady a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Rozprava o STVR
Poslanci Národnej rady SR budú v rozprave k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) diskutovať v obmedzenom režime. Koalícia sa dohodla, že diskusia bude skrátená na 12 hodín. O návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní, sa má začať rokovať vo štvrtok (20. 6.) od 9.00 h. Poslanci si takisto odsúhlasili, že o návrhu budú hlasovať hneď po prerokovaní.
Podľa návrhu zákona o STVR sa má Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Rada by mala mať kompetenciu voliť generálneho riaditeľa STVR na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. Má mať aj právomoc šéfa, v prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona, odvolať. Dňom účinnosti navrhovaného nového zákona sa má skončiť funkcia súčasného generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja.
Parlament zároveň odsúhlasil presun voľby členov Rady pre mediálne služby na budúci štvrtok (27. 6.).
Návrh na zdieľanie dôchodkových práv
Poslanci Národnej rady SR neposunuli v stredu do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predložila poslankyňa opozičného PS Simona Petrík. Osoby, ktoré sa spoločne starajú o dieťa, by mohli podľa tohto návrhu uzatvoriť dohodu o zdieľaných dôchodkových právach. Taktiež sa malo zabezpečiť právo na neznižovanie dôchodkových nárokov počas starostlivosti o dieťa, a to úpravou vymeriavacieho základu.
"Dohoda umožní na slobodnej a individuálnej voľbe dvoch fyzických osôb počas zákonom stanovenej doby zdieľať obdobie dôchodkového poistenia a zároveň osobný mzdový bod oboch osôb tak, aby počas tohto obdobia získané individuálne dôchodkové nároky boli posudzované spoločne a prerozdeľované rovnakou mierou medzi obe osoby," vysvetlila predkladateľka.
V súvislosti s tým navrhla zavedenie osobitného registra dohôd o zdieľaných dôchodkových právach, ktorý by mala viesť Sociálna poisťovňa (SP). Proces registrácie by bol pritom podobný, ako pri registrácii zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení.
Právo na neznižovanie dôchodkových nárokov počas materskej
Druhým navrhovaným mechanizmom bolo zabezpečenie práva na neznižovanie dôchodkových nárokov počas obdobia starostlivosti o dieťa. "Práve úpravou vymeriavacieho základu osoby, ktorá sa stáva poistencom štátu počas obdobia poberania dávky materskej a rodičovského príspevku, sa rieši diskriminácia predovšetkým žien - matiek," objasnila poslankyňa NR SR.
Vymeriavací základ pre platenie príspevkov na dôchodkové poistenie a na starobné dôchodkové sporenie mal byť podľa návrhu zhodný s vymeriavacím základom, z ktorého bola vypočítaná dávka materskej. Minimálne však na súčasnej úrovni vo výške 60 % všeobecného vymeriavacieho základu, vypočítaného z priemernej nominálnej mzdy spred dvoch rokov.
Parlament nezvolil ani jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu
Poslanci Národnej rady SR v stredu nezvolili ani jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu SR. Z piatich uchádzačov nezískal žiaden potrebný počet hlasov. Voľba sa preto bude opakovať.
Parlament má zvoliť dvoch kandidátov na ústavného sudcu. Z nich si jedného vyberie prezident SR a vymenuje ho do funkcie. Miesto ústavného sudcu sa vlani uvoľnilo po odchode sudkyne Jany Laššákovej.
O post sa uchádzajú Anton Dulak, Martina Jánošíková, Michaela Králová, Zuzana Pitoňáková a Lívia Trellová. Parlament mal zvoliť kandidátov na ústavného sudcu už na predošlej schôdzi. Voľbu odsunuli na aktuálnu schôdzu.