Poslanci ukončili rokovanie o lex atentáte. Pokračovať budú v stredu aj o ďalších návrhoch
Poslanci Národnej rady SR ukončili piaty rokovací deň 15. schôdze diskusiou o tzv. lex atentát. Po vicepremiérovi Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD) a predsedovi brannobezpečnostného výboru Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) v pléne vystúpili dvaja opoziční poslanci Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Jaroslav Spišiak (PS).
Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.
Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Diskusia v parlamente
Do diskusie k tzv. lex atentát sa v utorok podvečer prihlásilo 11 rečníkov písomne. Návrh vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je aktuálne v prvom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny.
Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude množné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne.
V stredu (19. 6.) otvoria poslanci rokovací deň piatimi vládnymi návrhmi. Začať by mali novelou zákona o verejnom obstarávaní a e-Governmente. Následne sa vrátia k balíku zákonov, tzv. lex atentát.
Spotrebná daň na nikotínové výrobky
Spotrebná daň z tabakových výrobkov sa má od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Zároveň sa má táto daň v ďalších rokoch postupne zvyšovať. Vyplýva to z návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý poslanci posunuli do druhého čítania.
Skrátené konanie k predĺženiu odvodových úľav
Odvodové úľavy pre poľnohospodárov sa majú predĺžiť do konca tohto roka. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorú poslanci Národnej rady SR v utorok posunuli do druhého čítania. Návrh je v skrátenom legislatívnom konaní, celý by sa tak mal prerokovať už na aktuálnej schôdzi parlamentu.
Obsahom návrhu je predĺženie obdobia, počas ktorého si zamestnávatelia v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva môžu uplatniť odvodové úľavy. Od 1. júla sa už nemajú vzťahovať na výrobcov potravín.
Úľava sa vzťahuje na zárobky do 750 eur, teda aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Zamestnávatelia do tejto sumy za svojich pracovníkov nemusia platiť nemocenské, starobné alebo invalidné poistenie. Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy nebudú.
Vyplatenie nevyplatenej mzdy
Ustanovenia Zákonníka práce o povinnosti dodávateľa služby vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, sa zmenia. Novelu ZP schválili.
"Navrhovaná zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, ako aj v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy," spresnil predkladateľ rezort práce.
Neprešla novela týkajúca sa sexuálnej výchovy
Poslanci odmietli novelu školského zákona z dielne Richarda Vašečku. Týkala sa úpravy sexuálnej výchovy v školách, Vašečka navrhoval podmieniť výchovu a vzdelávanie v tejto oblasti informovaným súhlasom rodičov.
Nemenná výška odvodovej odpočítateľnej položky
Výška odvodovej odpočítateľnej položky nebude naviazaná na všeobecný vymeriavací základ a nebude tak pre rok 2025 predstavovať sumu 286 eur. Vyplývalo to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý zákonodarcovia neposunuli do druhého čítania.
Nová daň na sladené nápoje
Nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje, majú od budúceho roka podliehať novej spotrebnej dani. Vyplýva to z návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov, ktorý NR SR v utorok posunula do druhého čítania.
"Navrhuje sa zdaňovať prvé dodanie sladeného nealkoholického nápoja v tuzemsku, nakoľko z možných alternatívnych riešení umožňuje tento systém najlepší možný spôsob zohľadnenia cash flow dotknutých platiteľov dane," priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií SR.
Rezort dodatočne z návrhu na novú daň vypustil sladené mliečne nápoje, jogurtové nápoje a nápoje na rastlinnej báze. Návrh tiež vypúšťa zavedenie dane na koncentrované balené látky, ktoré majú charakter liečiva a ktoré sa predávajú napríklad v lekárňach, a rovnako, aby sa daň nevzťahovala na výživové doplnky, ako napríklad voľnopredajné šumivé vitamínové tablety či proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.
Neprišiel návrh na zníženie daní z palív
Dočasné zníženie dane z DPH a spotrebnej dane na benzín a naftu bolo cieľom dvoch návrhov, ktoré predložil poslanec opozičnej SaS Marián Viskupič.
Novelou zákona o DPH sa mala na dočasné obdobie 1,5 roka zaviesť znížená daň z pridanej hodnoty na benzín a naftu na úrovni osem percent.
Novela zákona o krajinnom plánovaní
Novelu zákona o krajinnom plánovaní posunuli poslanci do druhého čítania. Legislatíva má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt. Poslanci sa jej venujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon je podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu "výmyslom predošlej vlády, ktorá to dala do plánu obnovy".
Zamietli návrh o udeľovaní milostí a amnestií prezidentom
Pri udeľovaní milostí a amnestií nebude možné stanoviť obmedzenia a výnimky v osobitnom zákone. Národná rada SR v utorok odmietla návrh ústavného zákona z dielne poslancov z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ.
"Keďže amnestia a milosť musia slúžiť iba na všeobecne rešpektovaný účel, cieľom návrhu ústavného zákona je zavedenie ústavne konformného splnomocňovacieho ustanovenia, vďaka ktorému bude možné v osobitnom zákone stanoviť a špecifikovať obmedzenia a výnimky pri udeľovaní milostí a amnestií," vysvetľovali predkladatelia.
Historická skúsenosť s tzv. Mečiarovými amnestiami podľa nich jasne naznačuje, že existuje priestor pre úvahu, či by toto výlučné právo prezidenta nemalo byť obmedzené.
Pozrite si živý vstup redaktorky Štrusovej:
Čo je ešte v programe?
Poslanci by sa mali venovať aj diskusii napríklad o prvých opatreniach na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku.
Smer trval na skrátenom legislatívnom konaní
Zástupcovia vládnej koalície trvali na dôvodnosti skráteného legislatívneho konania k tzv. lex atentát, návrhu vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Predkladateľ a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) počas diskusie v pléne Národnej rady SR hovoril o jasných dôvodoch na zrýchlený režim. Verí v rýchle prijatie legislatívy, aby sa situácia mohla postupne upokojiť.
"Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote," zdôraznil Kaliňák. Zopakoval, že lex atentát má pomôcť k upokojeniu, zmenšeniu trecích plôch či zníženiu rizika napätia na zhromaždeniach.
Ján Mažgút (Smer-SD) odmieta, že by mal lex atentát obmedzovať práva občanov. Citoval dôvodovú správu, podľa ktorej sa upravujú niektoré podmienky zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Richard Glück (Smer-SD) pripomenul, že v krajine spáchali atentát na premiéra a pýta sa, kedy inokedy je dôvod na zrýchlené prijatie zmien.
Opozícia namieta
Opozícia namieta skrátené legislatívne konanie k tzv. lex atentát, návrhu vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Apeluje na riadny legislatívny proces a diskusiu.
Zuzana Mesterová (PS) si myslí, že nie sú splnené požiadavky na skrátené konanie a dôvody predkladateľa označila za domnelé a neodrážajúce skutočnú situáciu. Tvrdí, že aj súčasná legislatíva umožňuje poskytnúť ochranu všetkým verejným činiteľom, ktorým by hrozilo nebezpečenstvo. Nevidí preto dôvod na zmenu v zrýchlenom režime.
Mária Kolíková (SaS) taktiež spochybnila opodstatnenosť skráteného legislatívneho konania. Volá po diskusii o navrhovaných opatreniach. Viaceré v nej evokujú opatrenia pre policajný štát. Nesúhlasí s tým, aby sa ochrana prideľovala automaticky podľa funkcie, napríklad predsedom parlamentných strán. "Treba ju poskytnúť tým, ktorí ju potrebujú," myslí si. Zle podľa nej funguje napríklad vyhľadávanie páchateľov vyhrážok. Naopak, doživotná renta podľa nej na zlepšenie bezpečnostnej situácie nikomu nepomôže.
Poslanec z hnutia Slovensko Gábor Grendel zdôvodnil, že viaceré ustanovenia nespĺňajú príslušné podmienky, napríklad doživotný plat pre premiéra Roberta Fica alebo doživotná ochranka. Uvítal by riadny legislatívny proces.
