Najmladší člen vlády, Pellegriniho nástupca, rázny kritik opozície aj médií. Kto je Matúš Šutaj Eštok

V Pellegriniho stopách

Pellegrini v apríli vyhral rozhodujúce, druhé kolo prezidentských volieb, pred ktorým ho podporili aj zvyšné dve vládne strany - Smer-SD premiéra Roberta Fica a Slovenská národná strana, ktorú vedie Andrej Danko. Prezidentského úradu sa Pellegrini ujme za dva týždne.

"Nech liberáli pokojne otvárajú svoje témy sexuálnych menšín či legalizácie drog. Nech konzervatívci neustále hovoria o potratoch. My ako sociálni demokrati budeme robiť všetko preto, aby sa ľuďom na Slovensku žilo lepšie. Kultúrne vojny nech si riešia ľudia vo svojom súkromí," povedal v prejavu Šutaj Eštok po zvolení za predsedu Hlasu-SD. Neskôr novinárom povedal, že v najvyššej straníckej funkcii chce pokračovať v stopách Pellegriniho.

Jeho zvolenie na čelo Hlasu-SD minulý týždeň odporučilo predsedníctvo druhej najsilnejšej vládnej strany.

Najmladší člen vlády

Tridsaťsedemročný Šutaj Eštok je najmladším členom vlády a dlhodobo je jedným z najbližších spolupracovníkov Pellegriniho. Viaceré médiá píšu, ža na rozdiel od Pellegriniho vystupuje Šutaj Eštok agresívnejšie a je zástupcom radikálnejšieho krídla strany.

Čítajte viac

Smeruje Hlas k Smeru? Politológa sme sa pýtali, akým lídrom bude Šutaj Eštok po Pellegrinim

Život a práca

Šutaj Eštok pochádza z východoslovenskej obce Budkovce, ktorá sa nachádza asi 15 kilometrov južne od Michaloviec, kde sa narodil 4. februára 1987. Jeho matka bola hospodárkou v miestnej školskej jedálni, otec pôsobil na učilišti.

Po štúdiu práva v Bratislave pracoval okrem iného v Správe štátnych hmotných rezerv. Svoju ďalšiu kariéru spojil s Petrom Pellegrinim. Pracoval pre neho, keď bol ministrom školstva, a v septembri 2018 sa stal šéfom úradu vlády, keď bol Pellegrini jej predsedom.

Šutaj Eštok na seba výraznejšie upozornil počas kampane pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Profiloval sa ako bezpečnostný expert a upozorňoval na údajnú spolitizovanosť polície na čele s jej vtedajším šéfom Štefanom Hamranom.

O jej vedení bežne podľa médií hovoril ako o „partičke grázlov“. Okrem iného povedal: „Vy, páni, ste urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť. Tak si láskavo zbaľte veci a zmiznite a prestaňte tárať nezmysly o mafii, lebo skutočná mafia ste vy.“

Významnú úlohu zohral Šutaj Eštok pri tohtoročnej prezidentskej kampani svojho straníckeho šéfa . Napríklad vystúpil v debate s extrémistom Danielom Bombicom, ktorý ušiel pred slovenskou justíciou do Londýna. Bombic je medzinárodne stíhaná osoba.

Čítajte viac

Šutaj Eštok bol hosťom relácie Slováka, na ktorého sú vydané zatykače. Opozícia hovorí o hanbe, minister reaguje

Od prvej chvíle, čo sa stal ministrom, si Šutaj Eštok buduje povesť rázneho politika. Na verejnosti sa často objavuje v bunde s logom ministerstva a menovkou „minister“. „Keď idem do terénu, som hrdý, že si môžem takúto uniformu obliecť,“ vyhlásil v jednom rozhovore.

Podľa politológov má Šutaj Eštok názorovo najbližšie k premiérovi Ficovi. Zakladá si na tom, že vystupuje rázne voči opozícii aj kritickým novinárom, presne ako to robí aj premiér.

Čítajte viac

FOTO: Pellegrini sa vzdal predsedníckej stoličky, oznámili nového lídra. Hlas mal snem s prísnymi opatreniami

Po atentáte hľadal vinníkov

Po atentáte na premiéra Fica z polovice mája Šutaj Eštok kritizoval opozičné hnutie Slovensko za výzvu jeho predsedu a expremiéra Igora Matoviča, aby kvôli postreleniu predsedu vlády rezignoval na funkciu ministra vnútra. Šutaj Eštok v reakcii označil Matovičovo hnutie za extrémistickú skupinu.

Šutaj Eštok v prejave na sneme zodpovednosť za atentát na Fica, ktorý bol vo štvrtok prepustený z nemocnice do domácej starostlivosti, nepriamo pripísal opozícii a médiám.

"Kvôli legislatívnym zmenám sme boli svedkami organizovania masových protestov, toho, ako opozícia ohovárala Slovensko v zahraničí a mnoho denníkov vychádzalo s čiernymi titulnými stránkami. Aj atentátnik od mnohých politikov i médií počúval, aká katastrofa sa na Slovensku deje. A rozhodol sa, že ju sám zastaví, výstrelmi do tela predsedu vlády," tvrdil nový predseda Hlasu-SD.

Odlišné cesty koalície a opozície

Opozičné strany predtým organizovali sériu protivládnych demonštrácií kvôli zmenám v Trestnom zákone či kvôli novému zákonu o verejnoprávnej televízii a rozhlase (RTVS), ktoré kritizovali aj európske inštitúcie.

"Naše cesty sa rozchádzajú, pretože nám to hovorí tradícia. Nikdy neprestanem byť sociálnym demokratom, to je moje hodnotové ukotvenie," povedal Pellegrini na sneme. Dodal, že bude mať pozastavené členstvo v Hlase, hoci naše zákony umožňujú hlave štátu byť členom aj predsedom politickej strany.

Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová sa po zvolení do tejto vrcholnej politickej funkcie v roku 2019 vzdala členstva vo vtedy neparlamentnom hnutí Progresívne Slovensko (PS), ktoré je v súčasnosti najsilnejšou opozičnou stranou.

Snem Hlasu-SD schválením zmeny stanov vytvoril pre Pellegriniho čestnú funkciu zakladajúceho predsedu strany, ktorá mu podľa Šutaja Eštoka umožní vystupovať v straníckych orgánoch či vyjadrovať sa k programu Hlasu-SD.

Opustili Smer a vznikol Hlas

Hlas-SD vznikol v roku 2020 po tom, čo Pellegrini a ďalších desať poslancov parlamentu vrátane Šutaja Eštoka opustili vtedy opozičný Smer-SD. Pellegrini sa potom stal šéfom Hlasu-SD.

Strana sa po svojom založení dostala na čelo rebríčka popularity politických subjektov, neskôr ale začala strácať a v minuloročných predčasných parlamentných voľbách skončila na treťom mieste so ziskom 14,7 percenta hlasov.

Voľby vyhral Smer-SD a Fico sa následne stal štvrtýkrát predsedom vlády, na druhom mieste skončilo PS.

Pozrite si prvý príhovor nového lídra Hlasu.