ROZHOVOR: Prečo ísť voliť? Žiadny diktát Bruselu neexistuje, hovorí politológ
Slováci sa 8. júna postavia k volebným urnám. Voliť si budeme poslancov, ktorí nás budú reprezentovať v Európskom parlamente. Slovensko však má v eurovoľbách tradične jednu z najnižších účastí. Na rozhovor sme oslovili politológa Miroslava Řádeka.
V rozhovore sa dozviete:
- prečo vnímame európsku politiku ako vzdialenú a nezrozumiteľnú,
- ako môže obmedzená komunikácia europoslancov a voličské stereotypy ovplyvniť výsledky,
- či môžeme očakávať vyššiu volebnú účasť,
- prečo sú eurovoľby pre Slovensko dôležité,
- kto môže byť iba politickým maskotom za slušný plat,
- čo sú to frakcie v europarlamente.
Slovensko má v eurovoľbách tradične jednu z najnižších volebných účastí. Aké sú hlavné dôvody?
Dôvody môžeme všeobecne zhrnúť v konštatovaní, že pre Slovákov je európska politika príliš vzdialená. Po 20 rokoch ju vnímame v podstate ako súčasť zahraničnej politiky, ktorá pre našu verejnú mienku nepredstavuje exponovanú tému. Stále si málo uvedomujeme, že európska politika má zásadný vplyv na našu životnú úroveň.
Objektívnym dôvodom je aj jazyková bariéra a predsa len špecifické pojmy, ktorým v podstate rozumejú experti na európsku politiku. Stojí za povšimnutie, že nemalá časť ľudí, ktorí napríklad chodia k voľbám pravidelne, nepozná ústavu a kompetencie našich domácich ústavných činiteľov.
Očakávať, že priemerný slovenský volič rozumie "vzdialenému Bruselu", je jednoducho príliš.
Patrí medzi tieto dôvody aj menej výrazná kampaň v porovnaní s napríklad parlamentnými voľbami?
Nie som si istý, či je to práve kampaň. Skôr si myslím, že na Slovensku by mohla byť realizovaná špičková kampaň, ktorú by ospevovali marketéri celého sveta, s účasťou by to výraznejšie nepohlo, lebo máme vlastné dlhodobo vytvárané voličské stereotypy.
Čiastočne tu vidím rezervy slovenských europoslancov, pri ktorých počas ich funkčného obdobia vnímam obmedzenú snahu o komunikáciu o európskej politike s domácim publikom. Chápem, že musia veľa času tráviť priamo v Európskom parlamente, ale slovenské regióny o nich tušia len veľmi málo.
Možno by to stálo za malú televíznu anketu v uliciach nielen Bratislavy, ale aj menších slovenských miest alebo na vidieku, kde by ste sa ako médium pýtali ľudí, koľko súčasných slovenských poslancov EP poznajú (takúto anketu televízia ta3 plánuje a reakcie Slovákov sa dozviete cez víkend na našom webe, pozn. red).
Ako hodnotíte súčasnú komunikáciu a kampaň slovenských politických strán pred eurovoľbami?
Volebná kampaň slovenských politických strán a ich kandidátov do EP je rámcovaná väčšinou do domáceho politického kontextu. Naše politické strany hovoria o národných záujmoch v EÚ, o mieri, prípadne chcú zastavovať "nezmysly" či "liberalizmus" v EÚ. Väčšinou sa pri nich usmievam, lebo sú to "udičky" na ktoré vedia, že slovenský volič zaberie.
Objektívne ale treba povedať, že majú málo spoločného priamo s európskou politikou. Žiadny diktát Bruselu neexistuje a v mnohých ohľadoch by sme sa mali prestať správať ako mladší a chudobnejší "príbuzný" v európskej rodine.
Slovensko je plnohodnotný člen EÚ, máme podpredsedov Komisie a parlamentu, v európskych inštitúciách pracuje množstvo slovenských úradníkov. Konanie európskych volieb by mohlo byť dobrou príležitosťou nad našou domácou "inventúrou" toho, ako s európskymi možnosťami nakladáme tu na Slovensku.
Prídete k volebným urnám?
Súboj v posledných parlamentných a prezidentských voľbách u nás doma vyostril napätie nielen v politických kruhoch, ale aj v spoločnosti. Myslíte si, že to môže ovplyvniť, respektíve zvýšiť účasť slovenských voličov? Prípadne aké ďalšie dôvody ich budú motivovať, aby prišli k volebným urnám?
Gro volebnej účasti tvorí, povedzme, uvedomelosť ľudí, že k voľbám sa jednoducho chodiť patrí. Takto si to vyhodnocuje väčšina z obvyklých 20 percent ľudí, ktorí v európskych voľbách volia. Tento motív môžeme označiť za pozitívny.
V politickej psychológii je ale známa aj negatívna motivácia zúčastniť sa volieb. A tá sa – podobne ako v prezidentských voľbách – môže aj v európskych chváliť opäť zvýšenou účasťou.
Takže áno – aj európske voľby na Slovensku môžu byť voľbou "na truc", keď v pozornosti slovenských voličov nebude ani tak európska politika ako "domáce vybavovanie si účtov". Nie je to ale čisto slovenský rys. Podobné voličské motivácie boli v iných krajinách v predchádzajúcich voľbách či referendách. V roku 2005 napríklad z domácich politických dôvodov odmietli Francúzi európsku ústavu.
Prečo by mali Slováci venovať pozornosť voľbám do Európskeho parlamentu?
Obvykle býva spomínaný dosť praktický dôvod - a tým je fakt, že relevantná časť našich domácich zákonov má pôvod aj v európskej legislatíve. Európske inštitúcie sú dôležité pre slovenských poľnohospodárov, vedcov, samosprávy a mnohé ďalšie oblasti, kde si ich politickú aktivitu bezprostredne neuvedomujeme.
No a po roku 2022 nastali osobité výzvy pre budúcnosť zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie. Teda, pri tohtoročných eurovoľbách je na účasť vo voľbách o tento relevantný dôvod naviac.
Prečo je dôležité, aby malo Slovensko aktívne zastúpenie v Európskom parlamente?
Pripomenul by som dôvody, ktoré som menoval vyššie. Ale môžem ešte doplniť jeden aktualizačný moment. Už od minulého roka je jasné, že kondícia nášho štátneho rozpočtu a teda celkovo verejných financií bude záležať od schopnosti podieľať sa na tzv. pláne obnovy a tiež toho, akú časť európskeho finančného balíka budeme môcť získať v budúcich rokoch v podobe tzv. eurofondov.
Sú medzi nimi peniaze aj na rozvojové projekty či už v sociálnej oblasti, ale aj takých základných vecí, ako je dopravná infraštruktúra alebo napríklad budovanie kanalizácií na slovenskom vidieku.
